07
Po tom, ako v roku 1939 Albert Einstein a Leó Szilárd napísali americkému prezidentovi F. D. Rooseveltovi list, v ktorom ho upozorňujú na hrozbu zostrojenia jadrových zbraní fašistickým Nemeckom, bol udelený prvý grant na jadrový výskum v hodnote 6000 USD. Tieto peniaze sa použili na štúdie, ktoré viedli k zostrojeniu prvého jadrového reaktora na univerzite v Chicagu, známeho ako Chicago Pile 1 (CP-1).
Tento experiment viedol taliansky vedec, ďalší držiteľ Nobelovej ceny, Enrico Fermi, ktorého cieľom však bolo vytvoriť riadenú štiepnu reakciu, ale bez smrtiacej explózie. Fermi si uvedomoval, že štiepenie jadier atómov je sprevádzané uvoľnením obrovského množstva energie podľa známeho Einsteinového vzorca E=mc2. Svoje laboratórium, ktoré nazýval „atomic pile“ (atómová kopa) zostrojil na squashovom ihrisku v suteréne športového areálu Stagg Field Univerzity v Chicagu. Reaktor so spolupracovníkmi postavili iba podľa akéhosi „hrubého“ plánu, podrobne prepracované výkresy sa nerobili. Ako materiál bol použitý prírodný urán a ako moderátor grafit. Veľkosť reaktora bola na tú dobu úctyhodná – obsahoval 330 ton grafitových blokov, približne 5 ton uránu a 40 ton oxidu uránu. Prvá umelá štiepna reakcia prebehla 2. decembra 1942.
Na rozdiel od budúcich reaktorov nemal prvý reaktor žiaden chladiaci systém, ani žiadne tienenie proti rádioaktívnemu žiareniu, pretože jeho výkon dosiahol len pol wattu. Bol to však prvý dôkaz energetického potenciálu uránu.
