08

Atómová bomba

(1945)

Objav štiepenia jadra nemeckými chemikmi Ottom Hahnom a Fritzom Strassmannom v roku 1938 otvoril dvere teoretickej možnosti skonštruovania atómovej bomby.

Vedci počas druhej svetovej vojny hľadali spôsoby, ako využiť urán na vojenské účely. Zistili, že na to, aby sa rádioaktívny materiál mohol použiť na ničenie vo veľkom rozsahu, musí byť dostatočne štiepiteľný a čistý. To si vyžaduje správnu koncentráciu štiepnych izotopov uránu 235 (235U) a plutónia 239 (239Pu).

Organizovaný výskum na vývoj jadrovej zbrane sa začal v Británii počas 2. svetovej vojny a v marci 1940 bolo vytvorené kritické množstvo uránu 235 potrebného na ničenie, no bolo mnohonásobne menšie, než by bolo potrebné na zostrojenie bomby.

Američania svoj prísne tajný vedecko-vojenský program na výrobu atómovej bomby nazvali Manhattan. Išlo vtedy o historicky najdrahší projekt – minuli naň neuveriteľné dve miliardy dolárov a priamo zamestnával 225 tisíc ľudí. Šéf projektu, vedec Robert Oppenheimer, so svojím tímom riešil všetky problémy týkajúce sa bomby od matematických výpočtov až po jej konštrukciu. Mimochodom, „otca“ atómovej bomby Oppenheimera neskôr v 50-tych rokoch 20. storočia odstavili od všetkých projektov s obvinením, že sympatizuje s komunistickou ideológiou.

Na programe Manhattan sa podieľali už vtedy slávni vedci ako Enrico Fermi, či Leó Szilárd a ďalší. Spoločne vypracovali plány na výstavbu veľkých priemyselných reaktorov, v ktorých napokon získali plutónium pre bombu zhodenú na Nagasaki.

Američania zhodili bombu nazvanú Little Boy („chlapček“) na Hirošimu 6. augusta 1945 a vyrobili ju z uránu 235. Ide o vzácny izotop uránu získavaný z uránu 238, ktorý nie je vhodný na použitie vo výbušných zariadeniach. Metóda na výrobu uránovej bomby, bola natoľko spoľahlivá, že výbušninu nebolo potrebné otestovať a použili ju priamo na bombardovanie Hirošimy. Pri jej výrobe bolo spotrebované celé množstvo vtedy existujúceho čistého uránu 235, takže test vlastne ani nemohli vykonať. Druhú bombu s označením Fat Man („tlsťoch“), vyrobenú z plutónia, zhodili na Nagasaki tri dni po prvom jadrovom výbuchu v Japonsku.

Tieto dve bomby spolu zabili okolo 200 tisíc ľudí, väčšinou civilistov, a odvtedy našťastie neboli v ozbrojenom vojenskom konflikte použité žiadne iné jadrové zbrane. Vývoj a testovanie nových a oveľa silnejších jadrových zbraní však pokračovalo ďalej.

Prevzať dokumenty