14
Jadrový pohon ľadoborcov sa pre oblasť Arktídy ukázal ako technický nevyhnutný, pretože určité podmienky prekračovali kapacitu konvenčnej technológie, najmä výkon stroja pre väčšiu hrúbku ľadu a obmedzené možnosti tankovania. Jadrový pohon rozšíril navigáciu v arktickej oblasti z dvoch mesiacov ročne na takmer celý rok. Prvým civilným plavidlom na jadrový pohon bol ľadoborec Lenin, ktorý bol spustený v roku 1957 a v prevádzke bol viac ako 30 rokov. Slúžil na “čistenie“ morských ciest pre obchodné lode pozdĺž severného pobrežia Ruska, kde hrúbka ľadu dosahuje až 2 metre. Jeho spotreba bola asi 3 kg uránu 235 na 100 dní plavby! Ľadoborec Arktika dosiahol už v roku 1977 severný pól. Všetkých 8 ľadoborcov, ktoré sú v súčasnosti v prevádzke alebo vo výstavbe, vlastní Rusko. Výmena paliva v reaktoroch najnovších ľadoborcov je plánovaná na každých 7 rokov.
Okrem ľadoborcov oceány doteraz brázdili aj 4 nákladné jadrové lode – americká „Savannnah“, nemecká „Otto Hahn“, japonská „Mutsu“, ktorá bola po vyradení prestavaná na výskumnú, a ruská „Sevmorpuť“ s reaktorom s výkonom 135 MW, ktorá svojich 150 kíl jadrového paliva nemusela meniť dlhé roky.
