05

Ďalší výskum rádioaktivity a objavenie nových prvkov

(začiatok 20. storočia)

Rádioaktivitu presnejšie popísala Maria Sklodowská-Curie, ktorá  sa spolu so svojím manželom Pierrom Curie venovala v laboratóriách Henriho Becquerela výskumu rádioaktivity uránu. Objavili pritom nový prvok, ktorý dostal názov podľa rodnej krajiny Márie – polónium, a následne aj rádium, ktorý izolovala z uránovej rudy – smolinca – pochádzajúceho z českého Jáchymova. Zistili, že rádioaktivita uránových zlúčenín nie je výsledkom interakcie molekúl, ale že vychádza zo samotného atómu. Za svoje objavy získali aj Nobelovu cenu. Keďže boli pri svojej práci vystavení vysoký dávkam žiarenia, mali často radiačné popáleniny a ich laboratórne knihy (dokonca aj kuchárska kniha) musia byť dodnes uchovávané v olovených schránkach. Mária Curie nakoniec zomrela na leukémiu, ktorá bola s veľkou pravdepodobnosťou dôsledkom expozície rádioaktívnym materiálom. Ak by Pierra nezrazil konský povoz je dosť pravdepodobné, že by takisto zomrel na chorobu z ožiarenia, tak ako aj pokračovatelia ich práce – dcéra Irene so svojím manželom Frédericom Joliotom.

Rôzne typy rádioaktívnych žiarení – alfa, beta a gama – potom popísal v roku 1900 novozélandský jadrový fyzik Ernest Rutherford, ktorý dokázal, že rádioaktivita je vlastne spontánny rozpad atómu. Považuje sa za otca jadrovej fyziky. Definoval aj polčas rozpadu rádioaktívneho materiálu, čo pomohlo určiť napr. aj presný vek Zeme, ktorý sa ukázal oveľa vyšší, ako si dovtedy vedci mysleli.

Prevzať dokumenty