15
Počas celého života sme neustále vystavení trvalému pôsobeniu ionizujúceho žiarenia – a to prírodným, ako aj umelým zdrojom. Žiarenie môže v určitej dávke škodiť, ale aj pomáhať.
Vedeli ste, že počas letu z Viedne do New Yorku obdržíte dávku kozmického žiarenia rovnajúcej sa úrovni dvoch RTG vyšetrení pľúc (45 mikrosievertov)?
Už rok po objave röntgenového žiarenia na konci 19. storočia vznikol nový medicínsky odbor – diagnostická radiológia. A už o ďalší rok neskôr Dr. Vojtech Alexander – 1. röntgenológ na Slovensku, vtedajšom Uhorsku, ktorý sa stretol s Wilhelmom Röntgenom, ako prvý na svete odborne vysvetľoval schopnosť röntgenového obrazu, a urobil 1. plastickú RTG snímku ruky.
Ionizujúce žiarenie vo forme dlhotrvajúceho slabého alebo krátkodobého intenzívneho žiarenia má negatívne účinky na všetky živé organizmy. Zmenená funkcia bunky môže viesť aj niekoľko rokov po samotnom ožiarení u stavovcov k vzniku onkologického ochorenia.
Napriek týmto nepriaznivým účinkom žiarenia sa často využíva ionizujúce žiarenie v medicíne. Tu však ide o krátkodobé expozície, kedy potenciálne benefity ďaleko prevyšujú možné riziká. Rádiológia je využitie žiarenia na diagnostiku ochorenia. Pri rádioterapii sa škodlivé účinky ionizujúceho žiarenia na bunku používajú na zničenie nádoru. Nevýhodou tejto liečby je však to, že v menšej miere zdroj ionizujúceho žiarenia poškodzuje aj okolité zdravé tkanivá. Pri tomografickom zobrazovaní v medicíne sa využíva schopnosť vysoko-energetických častíc prejsť ľudským telom, pričom ich intenzita klesne podľa toho, čím presne prešli. V medicíne sa tento postup nazýva CT vyšetrenie (počítačová tomografia). CT sa môže kombinovať aj s PET vyšetrením (pozitrónová emisná tomografia), keď sa intravenózne zavedie do pacienta malé množstvo rádioaktívnej látky, tzv. tracer, s krátkym polčasom rozpadu, v dôsledku čoho z daného miesta vyletí slabé žiarenie). Následne sa sleduje jeho distribúcia v tele, z ktorej sa dá vyčítať správna, či nesprávna funkcia telesných orgánov. V prípade špecifických nádorových ochorení je možnosť liečby pomocou rádiofarmaceutík – rádioaktívnych látok, ktoré majú za úlohu ožiariť a zabiť nádor zvnútra. Nádorové bunky sú totiž “pažravé“, a preto sa rádiofarmaceutikum hromadí práve v miestach s výskytom rakoviny. Takto sa používa napr. jód pri rakovine štítnej žľazy.
