03
V roku 1895 si nemecký profesor Wilhelm Conrad Röntgen všimol slabú žiaru na fluorescenčnej obrazovke vo svojom laboratóriu vo Würzburgu pri experimentovaní s katódovými lúčmi a sklenenou vákuovou trubicou. Usúdil, že muselo byť spôsobené žiarením, ktoré neskôr pomenovali ako röntgenové žiarenie. Asi šesť týždňov po svojom objave urobil Röntgen rádiografickú snímku ruky svojej manželky. Keď zbadala svoju kostru, zvolala: „Videla som svoju smrť!“
Za objav tohto elektromagnetického žiarenia vo vlnovej dĺžke známej ako X získal Röntgen v roku 1901 Nobelovu cenu za fyziku.
Röntgenové žiarenie aplikované v nemocnici v rekordnom čase
Montrealčan Toulson Cunning mal v roku 1895 šťastie v nešťastí. Na Vianoce ho postrelili do nohy a lekári nevedeli nájsť guľku v jeho nohe. Bolo to len pár týždňov po objave röntgenového žiarenia. Prvý príspevok Röntgena „O novom druhu lúčov“ bol uverejnený v miestnom časopise 28. decembra 1895 a veľmi rýchlo ho prevzala vedecká aj populárna tlač. Profesor na univerzite v Montreale experiment čoskoro zopakoval a keď sa o tom dozvedel Cunningov lekár, požiadal ho o röntgenové vyšetrenie nohy pacienta. Po 45-minútovej expozícii bol obraz síce trochu slabý, ale dostatočne jasný na to, aby na ňom lekári uvideli guľku a odstránili ju. Takto zachránili Cunningovu nohu pred amputáciou len šesť týždňov po Röntgenovom objave.
