V Európe máme množstvo aktivít, ktoré pomáhajú študentom stať sa súčasťou vesmírneho sektora. Obaja kľúčoví inštitucionálni hráči, ESA aj Európska únia, sa venujú rôznym vzdelávacím projektom, mentoringovým programom či hackathonom. Podobných aktivít pribúda už aj na Slovensku. Mladí majú tak veľa možností uplatniť sa, hovorí Michal Brichta, vedúci priemyselnej zložky Slovenskej vesmírnej kancelárie a člen poroty Misia Mars.
Čo ste vyštudovali, je to niečo v súvislosti s vesmírom? Živíte sa tým, čo ste vyštudovali?
Áno, aj keď to tak možno na prvý pohľad nevyzerá. Vyštudoval som diplomaciu so zameraním na ekonomické témy. Práve vesmír je ekonomickou a výskumnou oblasťou, ktorá je mimoriadne silno naviazaná na diplomatické aktivity. Väčšina projektov má totiž medzinárodný charakter a štátne inštitúcie v nich zohrávajú kľúčovú úlohu.
Takže by sme Vás mohli označiť za „vesmírneho diplomata“? (smiech)
Dalo by sa to tak povedať, hoci v Slovenskej vesmírnej kancelárii, ktorá vznikla v roku 2021 ako spoločný projekt Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu a Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO), sa venujeme oveľa širšiemu portfóliu aktivít ako iba medzinárodnej spolupráci.
Akým aktivitám sa teda konkrétne venujete?
Úlohou Slovenskej vesmírnej kancelárie je pomáhať vesmírnemu sektoru na Slovensku rásť a vytvárať spolupráce na lokálnej a medzinárodnej úrovni. Koordinuje zo strany štátu všetky témy súvisiace s vesmírnou oblasťou, zodpovedá za naše medzinárodné záväzky (OSN, ESA, EÚ) a v neposlednom rade sa venuje aj osvete a popularizácii. Úloha našej časti pôsobiacej v rámci SARIO spočíva v tom, aby sme vybudovali na Slovensku konkurencieschopný vesmírny sektor a zabezpečili, že sme vyhľadávanými partnermi do medzinárodných spoluprác. V praxi to znamená, že pomáhame novým firmám a výskumníkom dostať sa do vesmírneho sektora, nájsť si v ňom uplatnenie a vytvárať lokálne či medzinárodné partnerstvá. Venujeme sa tiež popularizácii a príprave mladých talentov, ktorá je nesmierne dôležitá pre budúci rast sektora.
Väčšina ľudí si pod prácou vo vesmírnom sektore predstaví astronautov, čo všetko ďalšie sa v ňom dá robiť?
Možnosti sú dnes veľmi široké. Oblasti výskumu siahajú od vesmírnej bezpečnosti vrátane napríklad monitorovania objektov na našej obežnej dráhe, cez skúmanie slnka a našej slnečnej sústavy až po čierne diery a exoplanéty (pozn. planéta obiehajúca hviezdu inú ako Slnko a teda patriaca do jej planetárnej sústavy). Rýchlym tempom však rastie aj množstvo príležitostí vo firmách, ktoré pracujú s rôznym vesmírnym hardvérom alebo softvérom. Skvelú možnosť na uplatnenie preto majú aj technické smery ako elektrotechnika, strojárstvo a tiež IT. A keďže rastie počet firiem, začína rásť aj potreba po množstve ďalších profesií, ktoré firmy bežne potrebujú – manažment, biznis development, predaj, marketing… No a v neposlednom rade sú tu štáty a medzinárodné organizácie, ktoré tiež potrebujú špecializovaných právnikov, diplomatov, či konzultantov.
Michal Brichta s prezidentom Francúzskej vesmírnej agentúry CNES Philippom Baptistom pri podpise dohody o spolupráci na projekte Space Climate Observatory
Aké pracovné možnosti máme vo vesmírnej oblasti na Slovensku?
Vesmírna ekonomika rastie aj na Slovensku, preto rastie aj počet ľudí, ktorých firmy na svoje vesmírne projekty hľadajú. Prakticky stále má niektorá z týchto firiem otvorené pozície a hľadá šikovných mladých ľudí. A samozrejme, dynamická startupová scéna nedáva priestor iba na nájdenie si práce, ale aj na jej vytvorenie. Čo sa týka výskumu, tu je mimoriadne silná Slovenská akadémia vied, a zároveň každá naša technicky orientovaná univerzita má určité výskumné aktivity vo vesmírnej oblasti. Aj na Slovensku sa teda dá venovať vesmírnemu výskumu, konštrukcii satelitov alebo programovaniu aplikácií postavených na satelitných dátach. A to nielen v Bratislave, ale napríklad aj v Košiciach alebo Žiline. Keďže Slovensko je súčasťou rôznych medzinárodných štruktúr (OSN, ESA, EÚ), vzniká množstvo pracovných príležitostí aj týmto smerom.
Čomu sa najviac venujú „vesmírne“ firmy na Slovensku?
V súčasnosti je na Slovensku viac ako 40 firiem aktívnych v rôznych oblastiach vesmírnej ekonomiky od satelitného hardvéru, cez plánovanie misií a biotechnologický výskum až po využívanie satelitných dát na Zemi. Práve posledná oblasť aktuálne rastie veľmi dynamicky, keďže navigačné technológie a údaje diaľkového pozorovania Zeme majú široké uplatnenie v rôznych „pozemných“ sektoroch vrátane dopravy, poľnohospodárstva, ochrany životného prostredia, či bankovníctva. Silná je aj naša akademická obec, ktorá sa venuje napríklad vývoju vedeckých prístrojov pre vesmírne sondy, skúmaniu slnka či vesmírnej bezpečnosti.
Môžete spomenúť nejaký jeden konkrétny projekt, kde Slovensko zabodovalo vo vesmírnom sektore?
Naše firmy a výskumníci majú na konte viacero skutočne zaujímavých projektov, netrúfol by som si spomedzi nich vybrať iba jeden. Pokiaľ by sme sa ale rozprávali o výskumných misiách, potom určite stojí za osobitnú zmienku rad významných zapojení Slovenskej akadémie vied do medzinárodných projektov ako JUICE (JUpiter ICy moon Explorer), Rosetta (prvá misia ESA sledujúca kométu na jej obežnej dráhe okolo Slnka s pristávacím modulom) alebo BepiColombo (prvá európska misia na planétu Merkúr).
Slovensko sa tento rok stane pridruženým členom Európskej vesmírnej agentúry (ESA). Aké výhody nám to prinesie?
Slovensko a ESA spolupracujú už nejaký čas na národných výzvach, no pridružené členstvo umožní Slovensku participovať aj na významných európskych projektoch a podieľať sa priamo napríklad na budovaní nových európskych satelitov, nosných rakiet alebo budúcich výskumných misiách. V portfóliu ESA je napríklad aj vesmírny teleskop Jamesa Webba, najvýkonnejší teleskop, aký bol kedy poslaný do vesmíru, na ktorom spolupracuje s NASA a Kanadskou vesmírnou agentúrou CSA. Výrazne sa rozšíria aj pracovné možnosti priamo v ESA a získame tiež prístup k rôznym vzdelávacím aktivitám agentúry.
Existujú v Európe organizácie, ktoré pomáhajú mladým stať sa súčasťou vesmírneho sektora?
Veľmi aktívni sú v tomto smere obaja kľúčoví inštitucionálni hráči – ESA aj EÚ. Obaja sa venujú množstvu vzdelávacích aktivít, mentoringových programov či hackathonov. V novembri 2021 sme napríklad v spolupráci s EÚ a partnermi z ďalších deviatich európskych krajín organizovali celoeurópsky hackathon zameraný na využívanie satelitných dát na riešenie ekologických tém. Sú tu tiež aj rôzne mládežnícke organizácie, napríklad SGAC (Space Generation Advisory Council), ktorá vznikla na podporu vesmírnych aktivít OSN a dnes predstavuje celosvetovo najväčšiu sieť študentov a mladých profesionálov pôsobiacich vo vesmírnej oblasti.
Prvá tímová fotografia Slovenskej vesmírnej kancelárie (Michal Brichta vpravo)
Je podľa vás dôležité, aby sa žiaci už počas školy zapájali do rozličných súťaží a mimoškolských aktivít a prečo?
Určite áno. Dáva im to nielen cenné praktické skúsenosti, ale aj voľnú ruku venovať sa práve tomu, čo ich baví a čo by si vedeli predstaviť ako svoju budúcu kariérnu dráhu. V kombinácii s kvalitným vzdelaním je to skvelý predpoklad, ako sa dostať na dobrú univerzitu a následne nájsť uplatnenie v oblasti, ktorá pre nich bude prácou a zábavou zároveň. A to je ideálna cesta ako svoju prácu robiť skutočne dobre.
Čo viete o náučnej súťaži Misia Mars?
Misiu Mars beriem už ako stálicu medzi popularizačnými aktivitami zameranými na vesmír a teším sa, akú popularitu si medzi študentami za tieto štyri ročníky získala. Som veľmi rád, že do prípravy a realizácie tohto štvrtého ročníka máme možnosť prispieť aj my ako Slovenská vesmírna kancelária.
Na čo by sa mali študenti sústrediť tentokrát, podľa Vás, aby vyhrali?
Mal som možnosť pozrieť sa na projekty z minulého roka a musím povedať, že odkedy som videl všetky tieto inšpiratívne nápady, ešte viac sa teším na hodnotenie tohto ročníka. Latka je nastavená vysoko, ale s dobrou dávkou kreativity, znalostí a tímovej práce budú tohtoročné projekty určite minimálne rovnako zaujímavé. No a hlavne, netreba zabudnúť na praktický prínos projektu pre aktivity výskumnej stanice LunAres. Práve skutočne prínosný projekt môže pre jeho autorov znamenať začiatok hviezdnej kariéry.
