Skip to main content

Jeho firmu Spacemanic, ktorá vznikla vďaka projektu prvej slovenskej družice skCUBE, vybrali medzi desiatku TOP inovátorov roku. Vyrába komponenty do satelitov, ktoré musia byť navrhnuté podľa najprísnejších noriem, keďže budú pracovať v prostredí, kde je vákuum a zvýšená radiácia a rapídne sa menia teploty podľa toho, či ste v tieni, alebo na vás svieti Slnko. Keď sa vo vesmíre na družici niečo pokazí, už nie je žiadna možnosť nápravy.

Kedy sa vo vás prebudil záujem o vesmír a čo ste vyštudovali?

Vesmír, teda astronómia a kozmonautika, sú mojou vášňou úplne odmalička. Keď som mal približne päť-šesť rokov, dostal som prvú detskú knižku o vesmíre „Nočná obloha“ a doteraz ju stále mám. Nevedel som sa od nej odtrhnúť a čítal som ju odpredu aj odzadu. Potom som dostal ďalšie, neskôr som sa zapájal do aktivít astronomického klubu v Púchove a keď som žil v Prahe, začal som sa viac venovať vesmírnym technológiám. Študoval som v Prahe na Fakulte elektrotechniky a informatiky ČVUT (České vysoké učení technické), ale vydržalo mi to len jeden semester. 🙂

Už v roku 2009 ste založili občianske združenie Slovenská organizácia pre vesmírne aktivity (SOSA). Čo je jeho cieľom a aké aktivity robíte v rámci združenia?

Práve vtedy, keď som pôsobil v Prahe, tak som si uvedomil, koľko aktivít v oblasti vesmírneho výskumu prebieha v Českej republike. Avšak podobné snahy a aktivity som na Slovensku nezaznamenal alebo len veľmi obmedzene. Česko sa stalo plným členom Európskej vesmírnej agentúry (ESA) v roku 2008 a my, Slováci, sme v tej dobe ešte ani o niečom takom neuvažovali. Preto som sa rozhodol, že sa vrátim na Slovensko a spravím, čo je v mojich silách, aby som to zmenil. Spolu s ďalšími kolegami sme založili SOSA, začali sme sa venovať popularizácii vesmírnych aktivít na Slovensku a presadzovaniu spolupráce s ESA. Postupne sme rozbehli aj vlastné technologické projekty, akým bol napríklad aj projekt 1. slovenskej družice skCUBE.

Kto sa môže stať členom SOSA a čo také členstvo znamená?

Členom sa môže stať ktokoľvek, kto dovŕšil vek 15 rokov a zaujíma ho vesmír a vesmírne technológie. Člen sa môže zapájať do prebiehajúcich projektov a aktivít, ale môže prísť aj s vlastnými nápadmi a my mu v ich realizácii radi pomôžeme. Naši členovia chodia často prezentovať a popularizovať vesmírne aktivity na rôzne podujatia a súťaže. Môžu sa zúčastniť, alebo sa aj aktívne zapojiť do realizácie stratosférických letov alebo družíc, na ktorých SOSA spolupracuje a ktoré sa chystajú do vesmíru.

Spolu s ďalšími nadšencami ste zostrojili prvú slovenskú družicu skCUBE, ktorá v roku 2017 vyletela do vesmíru. Ako dlho ste na nej pracovali a čo všetko to obnášalo?

Odpoveď na túto otázku by možno vydala aj na knihu. 🙂 Partia nadšencov bez žiadnych financií, sponzorov, zázemia a know-how sa rozhodla, že vyvinie, vyrobí a vypustí do vesmíru prvú slovenskú družicu. Nebolo to vôbec jednoduché. Prvá myšlienka vznikla niekedy v roku 2008 a družica sa dostala do vesmíru až o takmer desať rokov neskôr, v roku 2017. Museli sme vyvinúť všetky komponenty v družici, to množstvo technických problémov a prekážok bolo enormné, ale dokázali sme to. Museli sme nájsť financie na štart, postaviť pozemné rádiové stanice, aby sme vedeli zabezpečiť komunikáciu s družicou a takisto sme museli prekopať cestu aj v legislatíve. Dalo nám to však všetkým veľmi veľa a z projektu skCUBE vzniklo hneď niekoľko úspešných startupov, ktoré dnes úspešne pôsobia na trhu vesmírnych technológií a vyvíjajú komponenty, napríklad aj pre Európsku vesmírnu agentúru.

Viete, kde sa družica aktuálne nachádza? Na čo slúži?

Áno, jej poloha je neustále aktualizovaná, takže vieme presne, kde sa nachádza. Družica je však už v týchto dňoch nefunkčná a o pár rokov zhorí v atmosfére. Slúžila najmä na popularizačné a vzdelávacie účely. Práve tento projekt presvedčil politikov, aby začali prístupový proces Slovenska do ESA. Na palube sme však mali aj mnoho inovácií a technologických experimentov. Všetky tieto technológie a poznatky teraz využívame pri stavbe ďalších družíc. Aktuálne žijeme napríklad projektom druhej slovenskej družice GRBAlpha, ktorá vyštartovala do vesmíru v roku 2021 a prináša úžasné vedecké výsledky.

Jakub Kapuš v hľadisku počas finále tretieho ročníka súťaže Misia Mars v Energolande

Založili ste si vlastnú firmu Spacemanic. Na čom pracujete aktuálne?

Spacemanic je jedna zo spomínaných firiem, ktorá vznikla vďaka projektu prvej slovenskej družice skCUBE. Tento rok máme veľmi nabitý. V januári sme zabezpečovali štart českej družice VZLUSAT-2, na jej palube sa nachádza aj niekoľko komponentov pochádzajúcich z mojej firmy. Pred pár týždňami, 1. apríla, štartovala do vesmíru ďalšia česká družica BDSat, ktorú sme pripravovali pre nášho zákazníka, firmu BD Sensors. V júni je plánovaný štart družice Planetum-1, ktorú pripravujeme pre pražské planetárium. No a na stole máme aj ďalšiu slovenskú družicu, GRBBeta, ktorá by mohla letieť ešte koncom tohto roka na novej európskej rakete Ariane 6. Naozaj sa tieto dni nenudíme.

Ako dlho trvá vyrobiť taký satelit? Na čo všetko musíte prihliadať, aby bol jeho let do vesmíru úspešný?

Opäť by odpoveď na túto otázku vydala na knihu, možno na niekoľko kníh. V prvom rade musíme vyvinúť a vyrobiť elektronické komponenty, ako napríklad palubný počítač, palubné vysielačky, zdroj energie, batérie, systém orientácie a mnoho ďalších. Tieto komponenty budú pracovať vo vesmíre, teda v prostredí kde je vákuum a zvýšená radiácia, kde sa rapídne menia teploty podľa toho, či ste v tieni, alebo na vás svieti Slnko. Komponenty musia byť navrhnuté a vyrobené podľa najprísnejších noriem. Totiž keď sa vo vesmíre na družici niečo pokazí, už nie je žiadna možnosť nápravy. Všetko musí byť dokonale navrhnuté a odskúšané na Zemi. Vesmír chyby neodpúšťa. Vypustiť družicu tiež znamená zabezpečiť množstvo papierov, licencií, povolení, záznamov, zápisov, manuálov. Prípravu družice je nutné oznámiť a jej vypustenie koordinovať s niekoľkými medzinárodnými organizáciami. A mohol by som ešte veľmi dlho pokračovať.

Slovensko sa stalo pridruženým členom Európskej vesmírnej agentúry (ESA). Čo pre nás toto členstvo znamená? Viedla k nemu dlhá cesta?

Áno, dlhá. Ako som spomínal v jednej z predchádzajúcich odpovedí, keď sme začínali, tak povedomie o vesmírnych aktivitách bolo na Slovensku veľmi slabé a politici ich vnímali ako nejaký luxus a zbytočnosť. Museli sme veľmi dlho vysvetľovať, aký je prínos vesmírnych aktivít, že je to budúcnosť a musíme do nej investovať už teraz. A peniaze investované do vesmírnych aktivít sa mnohonásobne do krajiny vrátia. V roku 2010 bola podpísaná prvá dohoda, neskôr v roku 2015 sa Slovensko aj naším pričinením dostalo do prípravného programu a ak sa všetko podarí, tak v tomto roku sa stane pridruženým členom. Nejde ešte o plné členstvo, ale už ako pridružený člen sa budeme môcť zúčastniť množstva programov v ESA, napríklad aj programu Education. Takže konečne budú môcť naši študenti participovať v rôznych súťažiach a hlásiť sa na rôzne stáže do ESA. Takisto budú môcť navrhovať rôzne experimenty, alebo dokonca aj vlastnú družicu. Pre firmy a vedcov má toto obrovský význam, pretože sa konečne budú môcť začať podieľať na európskom vesmírnom programe a dodávať svoje technológie a služby do európskych vesmírnych misií.

Je podľa Vás vesmírny výskum možný aj na Slovensku?

Na Slovensku máme už v tejto chvíli desiatky firiem a niekoľko ústavov akadémie vied a univerzít, ktoré sa nejakým spôsobom podieľajú na vesmírnom výskume. Takže odpoveď je jednoznačne áno. Je možný, dokonca by som povedal, že je nevyhnutný.

V treťom ročníku súťaže Misia Mars ste vystúpili v rámci programu finále v zábavno-vzdelávacom centre Energoland pri jadrovej elektrárni Mochovce. Aké boli projekty stredoškolákov, ako hodnotíte minulý ročník?

Bola to moja prvá skúsenosť s touto súťažou a bol som veľmi milo prekvapený kvalitou projektov a aj organizáciou samotnej súťaže. Veľmi sa teším, že na Slovensku máme takúto súťaž, ktorá podporuje mladé vedecké a technické talenty.