Uvažovali ste niekedy nad tým, ako by znel váš hlas na Marse? Hoci sú Zem a Mars dosť odlišné planéty, veľký rozdiel by v tom nebol. Trochu by ste boli tichší, zvuk by bol tlmenejší a čakali by ste dlhšie, než by ste ho počuli. Dôvodom sú extrémne nízke teploty a riedka atmosféra červenej planéty.

Prvýkrát v histórii „počujeme“ Mars

Rover Perseverance má namontované dva mikrofóny, ktoré začali fungovať ihneď po pristátí. Zachytili skutočné zvuky na Marse a samotný rover pri práci, takže si môžete vypočuť napríklad, ako laser vŕta do skál. Jeden mikrofón je súčasťou prístroja SuperCam umiestneného na vrchole stožiaru roveru. SuperCam dokáže vykonať až päť typov geologických analýz a pomáha vedcom určiť, ktoré vzorky skál má rover odobrať a uložiť do rúrok.

„SuperCam dáva nášmu roveru doslova oči, aby sme mohli vidieť vhodné vzorky skál, a uši, aby sme počuli, ako do nich laser vŕta. Vďaka nemu určíme, ktoré vzorky budú prepravené na Zem po prvýkrát v histórii v rámci misie Mars Sample Return plánovanej na rok 2026,“ hovorí Thomas Zurbuchen, vedecký pracovník v centrále NASA vo Washingtone.

Na stránke NASA si teraz môžete vypočuť zaznamenané zvuky z Marsu a porovnať ich s tými pozemskými. Najnovšie si tiež viete vyskúšať, ako by znel na červenej planéte váš hlas.

Záber na marťanskú skalu

Detailný záber, vyhotovený prístrojom SuperCam, na marťanskú skalu.

Priemerná teplota na Marse sa pohybuje okolo -63 stupňov Celzia. Prenos zvuku je pomalší, pohybuje sa okolo 240 metrov za sekundu, na Zemi je to o sto metrov viac. Pri kratších vzdialenostiach by ste si to nevšimli, ale pri dlhších určite áno. Prenos zvukových vĺn ovplyvňuje aj atmosféra, ktorá má stokrát nižšiu hustotu ako pozemská. Na Marse by ste museli byť omnoho bližšie k zdroju zvuku, aby ste ho počuli rovnako hlasno ako na Zemi. Atmosféra, ktorú tvorí až 96 percent oxidu uhličitého, pohltí väčšinu vysokých, ostrých zvukov, takže len nízke zvuky dokážu prekonať dlhé vzdialenosti. Niektoré zvuky, ako pískanie, zvonenie alebo štebot vtákov by ste skoro vôbec nepočuli.

Prvé metre má úspešne za sebou

Percy, ako familiárne rover označujú, už zažil aj svoju prvú polhodinovú jazdu. Prešiel síce len šesť a pol metra, no test mobility roveru predstavuje ďalší z významných míľnikov. Akonáhle začne rover plniť svoje vedecké ciele, očakávajú sa pravidelné jazdy do vzdialenosti až 200 metrov. Perseverance, ktorý je zdokonalenou replikou svojho predchodcu, roveru Curiosity, sa pohybuje päťkrát rýchlejšie.

Fotografia z prvej jazdy roveru na Marse.

„Pokiaľ ide o prieskumné vozidlá na iných planétach, existuje len málo takých významných udalostí, ako je samotná prvá jazda,“ povedala Anais Zarifian, systémová inžinierka v Jet Propulsion Laboratory (Laboratórium prúdových pohonov) v južnej Kalifornii. „Šesťkolesový pohon roveru zareagoval vynikajúco. Sme presvedčení, že rover je schopný presunúť sa kamkoľvek.“

Dvojmetrové robotické rameno.

Ďalším významným míľnikom bolo rozvinutie dvojmetrového robotického ramena. Rameno je hlavný nástroj na dôkladné preskúmanie geologických vlastností 45 kilometrov širokého krátera Jezero, pomenovaného po meste v Bosne a Hercegovine. „Keď sme zistili, že rameno funguje správne po tak dlhej ceste na Mars, čo vám poviem, hneď som mal krajší deň,“ vyjadril sa Robert Hogg, zástupca manažéra povrchových systémov.

Misia NASA má hľadať známky dávneho mikrobiálneho života, ale aj zhromažďovať údaje o marťanskej klíme a geológii. Jej cieľom je vyskúšať nové technológie pre budúce ľudské výpravy na Mars.

Zdroje:

MISIA MARS: Súťaž a vyhraj!

Hlavná cena: Exkurzia do Space Expo v Holandsku

Vyhraj výlet do Európskeho centra vesmírneho výskumu a technológií (ESTEC) v Holandsku. K tomu získate Datart poukážky na nákup v hodnote 300 eur pre učiteľa a 100 eur pre každého študenta v tíme, pre školu elektronická stavebnica Boffin 750 a ročné printové predplatné časopisu Quark.

Chcem súťažiť