Vedátor Samo Kováčik je v porote súťaže Misia Mars prvýkrát. Na simulovanú vesmírnu misiu by šiel, ale vraj je natoľko vyťažený, že nemá čas. Na rozhovor s nami, nielen o vesmírnych veciach, si však čas našiel.
Keď ste v roku 2016 zakladali projekt Vedátor, ako vyzerala vaša pôvodná predstava? Prekonali ste už vaše pôvodné očakávania?
Nie som veľmi plánovací typ. Chcel som mať platformu, cez ktorú budem môcť komunikovať zážitok z vedy. Skromný odhad bol do pár rokov získať 1000 sledovateľov, to sa podarilo. Ale nebol to cieľ.
Prečo ste začali s podcastom?
Ťažko povedať, vzniklo to neplánovane. Kolega Jozef (Kleberc, pozn. redakcie), s ktorým to nahrávame, ma nahovoril. Spočiatku to bola taká zábavka pre pár kamarátov.
Kto sú vaši fanúšikovia? Ako často sa necháte inšpirovať ich otázkami?
Vo väčšine prípadov netuším, myslím, že sú to mladí ľudia, ktorí sa zaujímajú o podobné veci ako ja, preto si aj mojich fanúšikov predstavujem ako seba. Ich otázkami sa inšpirujem často, veľakrát z nich vznikne zaujímavá Vedastorka. Ak položia takú otázku, ktorej odpoveď si môžu vygúgliť, napíšem im to, ale občas ma donútia zamyslieť sa hlbšie a prebádať danú tému viac.
Mali ste aj podcast takzvaných hlúpych otázok, máte obľúbenú?
Áno, dokonca nedávno (pozn. redakcie Vedátorský podcast 119 – FAQ blbé otázky – Vedátor (vedator.space). Vznikol pri príležitosti 2 miliónov vypočutí podcastu ako výzva pre poslucháčov vymyslieť fakt hlúpu otázku. Skonštatovali sme, že neexistuje blbá otázka, nie je ňou ani taká, čo na prvé počutie znie ako hlúpa. Najobľúbenejšou otázkou je, akou rýchlosťou sa šíri tieň, aká je jeho fyzikálna podstata. Rozoberali sme to asi päť minút počas diskusie.
Samuel sa popularizovaniu vedy venuje všemožnými spôsobmi.
Ktorých popularizátorov zo SR alebo zahraničia sledujete naopak vy?
Aktuálne máloktorých, ale napríklad z fyziky Sean Caroll či Sabrine Hossenfelder. Skôr ma fascinujú nevedci ako Malcom Gladwell, Ted Chiang či Tim Urban, ktorí o bežných veciach rozmýšľajú neobyčajne. Učím sa mať unikátny pohľad na veci.
Čím sú pre vás zaujímaví?
Malcolm Gladwell je novinár, ale píše aj knihy a robí podcasty. Vyberá si témy, ktoré sa nezdajú vôbec zaujímavé a prepracuje ich doslova „od podlahy“. Napríklad sa zamýšľa nad tým, ako si robíme prvý úsudok, ako je dobré dať na intuíciu, ako je niekedy presná, ale ako vie aj zlyhať. Tim Urban je bloger, pracuje tiež na knihe. Pri výbere témy nemá cieľ rýchlo niečo urobiť. Vypracoval 80-stranový blog na rôzne biznisy Elona Muska, celé si to sám „prežul“. Ted Chiang je svetoznámy autor sci-fi poviedok, viaceré získali prestížne ocenenia. Nepíše klasické sci-fi z budúcnosti, ale analyzuje reálny svet, ako ho poznáme a zmení v ňom nejaký jeho aspekt. Alebo píše biblické príbehy, ako keby sa skutočne stali, napríklad stavba babylonskej veže. Fascinuje ma na týchto autoroch ich schopnosť vytvoriť na známu vec unikátny pohľad.
Akému obecenstvu najradšej prednášate? Laickej verejnosti, odborníkom, mladším, starším… Kto je podľa vás takým najvďačnejším poslucháčom vedeckých tém, ktorým sa venujete?
Keď si sadnem a začnem písať, tak hľadím do zrkadla. Píšem o veciach, ktoré zaujímajú mňa a voľným štýlom, ktorý je mi blízky. No už som písal aj pre deti, je to iné a musím sa na to viac sústrediť, ale dá sa to. Rád píšem či nahrávam hlavne pre mladých ľudí, lebo mám možnosť ich pomknúť k tomu, aby sa vede začali venovať, počas školy či po nej. Ale aj rovesníkom rád ukazujem, ako vyzerá vedecký život, nad čím premýšľame a čo nás teší.
Čo robíte, keď nerobíte Vedátora?
Väčšinu času robím výskum, asi 70 percent. Počítam na papieri, odvodzujem rovnice a skúmam ich správanie. Inokedy zas píšem a vyhodnocujem počítačové simulácie. Keď sa spraví objav, treba o tom spísať odbornú štúdiu a nachystať prezentáciu pre kolegov. Prednášam na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky (FMFI) UK v Bratislave a pôsobím aj na Masarykovej univerzite v Brne.
Čo ste teda vyštudovali? Živíte sa tým?
Na bakalárskom stupni som vyštudoval fyziku, na magisterskom som pokračoval so špecializáciou teoretická fyzika, páčili sa mi prednášky z tohto predmetu. Dizertáciu som si urobil na FMFI UK, odkiaľ som išiel na Dublinský inštitút pokročilých štúdií, kde som získal výskumný grant od Írskej výskumnej nadácie.
Sú podľa vás na Slovensku kvalitné vysoké školy?
Ako v ktorom odbore. Napríklad fyziku sa človek na Slovensku naučí veľmi dobre – ak má zápal. Veľa škôl je však na nízkej úrovni, takže si treba spraviť dobrý prieskum. Niekto si možno vyberie školu podľa vzdialenosti k bydlisku, no zabije tým päť rokov, lebo nestojí za nič. Ísť na vysokú školu je veľké rozhodnutie a odporúčam k nemu pristupovať maximálne opatrne.
Bavila vás fyzika aj na strednej? Vedeli ste už vtedy, že ju chcete ísť študovať na výšku?
Najprv ma každú chvíľu bavilo niečo iné. Chvíľu dejepis, chvíľu hry, chvíľu skateboard… Veľa som čítal a robil si prehľad. Pred maturitou ma však najviac bavila fyzika, a tak som ju šiel aj študovať.
Na festivale Pohoda.
Čo viete o súťaži Misia Mars?
Viem, že je to výzva pre stredoškolákov, aby vymysleli zaujímavý experiment. Nie je to však len o navrhnutí projektu, ale aj o domyslení celej jeho realizácie. Čiže študenti musia mať na pamäti celistvosť svojho výskumu s určitými obmedzeniami danými pre priestor, v ktorom sa víťazný projekt bude testovať. Musia mať nielen skvelý nápad, ale dbať aj na jeho realizovateľnosť.
Je podľa vás dôležité, aby sa žiaci už počas školy zapájali do rozličných súťaží a mimoškolských aktivít a prečo?
Stopercentne. Keď sme mali v Írsku na inštitúte pohovory, pre mňa boli tieto „extra aktivity“ v životopise úplne kľúčové pri rozhodovaní. Dôvod je jednoduchý. Aby ste boli v hocičom dobrý, potrebujete nadšenie, ktoré vás ťahá, keď prestávate vládať. A práve tieto extra aktivity sú najlepšou ukážkou, že má niekto zápal. Vďaka účasti v súťažiach študenti zistia, čo ich baví. Treba si vyskúšať na strednej škole viacero aktivít, aby sa mohli správne rozhodnúť, čo študovať na vysokej škole, ktorým smerom sa ubrať.
Tešíte sa ako porotca na projekty, ktoré študenti pripravia v rámci našej súťaže Misia Mars?
Som veľmi zvedavý! A budem dávať ťažké otázky! 🙂
Rád dávate ťažké otázky? Ktorá bola pre vás tá najťažšia?
V podstate áno. Chcem vedieť, ako ľudia rozmýšľajú a ako sa stavajú k niečomu, čo nepoznajú. Pre mňa a časť komunity fyzikov je najťažšia otázka, z čoho sa skladá priestor. Ľudia sa jej venujú už desaťročia.
Máte pre študentov nejaký tajný tip, vďaka ktorému by mohli uspieť v súťaži Misia Mars?
Prezentovať veci tak jednoducho, aby im rozumel aj škôlkar, no zároveň rozprávať o veciach, ktoré by dokázali zaujať aj vysokoškoláka. To je podľa mňa recept na úspech.
Samuel „Vedátor“ Kováčik
Viete si predstaviť, že by ste sa zúčastnili simulovanej vesmírnej misie? Myslíte si, že by ste mali na niečo také odvahu?
Odvahu áno, ale čas nie!
To by ste si naozaj nechali ujsť možnosť zúčastniť sa takejto misie?
Mám rád výzvy, ale simulované misie zvyknú trvať aj dva týždne. Na to by som čas nemal, musel by som si zobrať so sebou prácu a priateľku (smiech). Keby trvali víkend, nebol by som proti.
Chceli by ste navštíviť výskumnú stanicu LunAres, kde pôjdu víťazi súťaže Misia Mars. Čo by ste tam skúmali?
Rád by som sa tam niekedy pozrel, to nepopieram. Len ten čas na to nájsť. Skúmal by som asi, ako zvládnuť fungovanie na takej stanici. Ako sa menia kognitívne schopnosti, keď je rozhádzaný spánkový režim.
A čo taký Mars? Išli by ste, či nemali by ste na to čas?
Určite nie v prvej várke (smiech). Možno na dôchodku.
Čo vás zo zistení marťanských sond najviac zaujalo a prečo?
Zatiaľ ma nešokovalo nič také. Takže stále čakám na šokujúci objav v podobe potvrdenia života na Marse.
Ktorým vesmírnym témam sa zvyknete vo vašich príspevkoch / článkoch / podcastoch venovať najčastejšie? Viete nám povedať aj nejakú obľúbenú „pikošku“, ktorou zvyknete ohúriť vaše publikum?
Mám rád napríklad čierne diery, to je nevyčerpateľná studnica zaujímavostí pre mňa. Vždy sa snažím ohúriť niečím iným, pri čiernych dierach je to napríklad skutočnosť, že celá Zem stlačená na čiernu dieru by mala rozmer hrášku. Mars by mal len jeden milimeter!
V tejto online kalkulačke si môžete vyrátať aj iné planéty či hviezdy: https://www.vcalc.com/wiki/MichaelBartmess/Schwarzschild+Radius
MISIA MARS 4: Súťaž a vyhraj!
Vyhrajte výlet na jedinú výskumnú vesmírnu stanicu v Európe, LunAres. K tomu získate Datart poukážky na nákup v hodnote 300 eur pre učiteľa, 200 eur pre každého študenta v tíme a 200 eur pre školu, ktorá získa aj ročné printové predplatné časopisu Quark.
Chcem súťažiť
