Mars je planéta terestriálneho typu, má pevný, hoci prašný horninový povrch, ktorý je narušený početnými krátermi a kaňonmi.
Nájdeme tu najväčší kaňon celej Slnečnej sústavy, Valles Marineris, ktorý je takmer 5 000 km dlhý, 300 km široký a miestami až 7 km hlboký. Najvyššia hora a sopka slnečnej sústavy, Olympus Mons, je dva a pol krát vyššia ako Mount Everest. Údaje o jej výške sa v rôznych zdrojoch líšia podľa toho, ktoré hodnoty sa berú do úvahy.
Na Marse sa nenachádza oceán tekutej vody, podľa ktorého by sa určila hladina nadmorskej výšky podobne ako na Zemi. Vedci museli použiť iný systém, ktorý sa opiera o tlak vzduchu.
Systém kaňonov Valles Marineris
Podľa údajov NASA má Olympus Mons výšku 25 kilometrov na základe použitej priemernej hodnoty. Jej základňa zaberá plochu zodpovedajúcu približne územiu Francúzska. Pre porovnanie, najväčšia sopka na Zemi, havajská Mauna Loa, je vysoká 10 km (od základne až po vrchol) a široká 120 km. Objem marťanskej sopky je asi 100-krát väčší ako pozemskej. V skutočnosti by sa celý reťazec havajských ostrovov zmestil do Olympu Mons!
Vo výške 2500 metrov nad morom je na svahoch sopky Mauna Loa výskumná vesmírna stanica HI-SEAS, v ktorej sa konajú simulované marťanské misie, pretože lokalita je zložením hornín veľmi podobná Marsu. Riaditeľkou misií je mladá slovenská astrobiologička Dr. Michaela Musilová, ktorá tu zrealizuje víťazný projekt súťaže Misia Mars.
Výskumná vesmírna stanica na svahoch sopky Mauna Loa
Na Marse je rok takmer dvakrát dlhší ako na Zemi, trvá 687 dní. Keďže má Mars naklonenú os rotácie, má tiež ročné obdobia podobné tým našim, akurát sú asi dvakrát dlhšie. Dĺžka marťanského dňa je najviac podobná dĺžke pozemského dňa spomedzi všetkých planét slnečnej sústavy. Trvá 24 hodín 39 minút a 35 sekúnd, čiže marťanský deň (označovaný aj ako sol) je zhruba o 40 minút dlhší ako pozemský.
Nie príliš prívetivé počasie
Mars má veľmi dynamické počasie. „Každý rok sa na Marse objavia stredne veľké prašné búrky, ktoré pokrývajú oblasti veľkosti kontinentu,“ konštatuje Michael Smith, planetárny vedec z NASA Goddard Space Flight Centre. „Raz za tri marťanské roky prerastú do obrovských prachových búrok, ktoré obkľúčia celú planétu,“ povedal Smith. Vietor v najsilnejších marťanských búrkach dosahuje rýchlosť približne 100 kilometrov za hodinu. Avšak kvôli riedkej marťanskej atmosfére nemá takú silu, ako by mal vietor s rovnakou rýchlosťou na Zemi.
Mars počas jednej z prachových búrok (ilustračné foto)
Modré západy slnka
Trvá to niekoľko mesiacov, kým prach po búrke úplne usadne. Prachové čiastočky sú príčinou modrých západov Slnka, respektíve ich „ideálna“ veľkosť. Rozptýlia svetlo prichádzajúce zo smeru zapadajúceho slnka hlavne v červenej oblasti spektra, čo spôsobuje, že dominantné vlnové dĺžky svetla, ktoré prejdú, sú tie v modrej oblasti.
Červenkastý odtieň celej planéte dodáva oxid železitý obsiahnutý v marťanskej pôde, prachu a piesku. Železo pri oxidácii sčervenie, a keď sa takýto červený prach dostane do atmosféry, pôsobí planéta z diaľky ako červená. Avšak v skutočnosti má jej povrch mnoho odtieňov, od hnedej cez žltohnedú po zlatú.
Tmavé úzke pruhy na svahoch kráteru Gale vytvoril sezónny tok vody
Hlava mrzne, nohy v teple
Marťanská atmosféra predstavuje iba 1 % pozemskej, a preto sú tu veľké tepelné rozdiely medzi dňom a nocou. Teploty sa môžu pohybovať od 20 po -153 stupňov Celzia. Priemerná teplota je okolo -63°C. Rozdiely v teplote by ste cítili aj priamo na koži. Ak by ste sa na poludnie postavili na marťanský rovník, pri nohách by ste cítili jarnú teplotu, približne 24 stupňov a pri hlave zas zimnú, okolo nuly. Riedka atmosféra nechráni ani pred slnečným žiarením, na Marse je priam smrteľné. Zo Slnka sa sem dostane za 13 minút.
Existencia vody na červenej planéte bola síce potvrdená, no marťanská atmosféra je príliš riedka na to, aby na povrchu existovala v tekutej forme dlho. Nachádza sa tesne pod povrchom v polárnych oblastiach vo forme vodného ľadu, ako aj vo forme slanej vody tečúcej sezónne po niektorých svahoch a stenách kráterov.
MISIA MARS: Súťaž a vyhraj!
Vyhraj výlet do Európskeho centra vesmírneho výskumu a technológií (ESTEC) v Holandsku. K tomu získate Datart poukážky na nákup v hodnote 300 eur pre učiteľa a 100 eur pre každého študenta v tíme, pre školu elektronická stavebnica Boffin 750 a ročné printové predplatné časopisu Quark.
Chcem súťažiť
