V júli minulého roka odštartovali zo Zeme postupne misie troch rôznych krajín smerujúce k červenej planéte. Všetky využili tzv. časové okno, ktoré nastáva len raz za 26 mesiacov. Ide o ideálne medziplanetárne postavenie.

Ako posledná opustila Zem z floridského mysu Canaveral misia americkej agentúry NASA s názvom Mars 2020. Na červenej planéte však plánuje pristáť ako prvá, a to už 18. februára, v kráteri Jezero, o ktorom sa vedci domnievajú, že bol v minulosti zaplavený vodou.

Misia má na Marse za úlohu hľadať známky možného minulého života, ale aj zhromažďovať údaje o klíme a geológii. Jej cieľom je tiež vyskúšať nové technológie pre budúce ľudské výpravy. Sonda nesie sofistikovaný rover pomenovaný „Perseverance“, čiže „Vytrvalosť“ a malý vrtuľový dron „Ingenuity“, po slovensky „Vynaliezavosť“. Ak všetko vyjde, ako má, pôjde o vôbec prvý riadený let helikoptéry na cudzej planéte. Váži necelé dve kilá a jej vrtule musia rotovať až osemkrát vyššou rýchlosťou ako na Zemi, aby bol vrtuľník vôbec schopný letu v riedkej marťanskej atmosfére. Údaje získané počas týchto testov pomôžu pri vývoji ďalšej generácie marťanských vrtuľníkov, ktoré sa stanú inteligentnými prieskumníkmi okolia. Rover má zasa zhromažďovať do rúrok vzorky hornín a pôdy, ktoré majú byť prvýkrát v histórii prepravené na Zem v rámci misie nazvanej Mars Sample Return plánovanej na rok 2026.

Mars rover

Marťanský rover „Perseverance“ je zdokonalenou verziou roveru „Curiosity“.

V najlepšom rozlíšení

Perseverance je zdokonalenou replikou roveru Curiosity. V porovnaní so svojím predchodcom má robustnejšie hliníkové kolesá a váži až 1 050 kg. Je vybavený napríklad aj zariadením MOXIE (Mars Oxygen In-Situ Resource Utilization Experiment), ktoré je určené na výrobu kyslíka z oxidu uhličitého.

Disponovať bude tiež 23 kamerami, čo je zatiaľ historicky najvyššie číslo. S ich pomocou sa dočkáme pôsobivých panoramatických snímok, zaujímavých záberov zo zostupu k Marsu a vôbec prvýkrát uvidíme snímky z vystrelenia padáku na cudzej planéte. Dvojica kamier Mastcam-Z je najdokonalejším párom „očí“, aký kedy ľudstvo poslalo na červenú planétu. Tento prístroj bude disponovať aj zoomovacím schopnosťami novej generácie, ktorá má uľahčiť tvorbu 3D snímok. Kamerový systém ponúkne vedcom doslova nadľudský pohľad na krajinu v rôznych vlnových dĺžkach vrátane tých, ktoré ľudské oko nevidí. Zaujímavá bude aj zostava prístrojov študujúcich počasie, ktorá bude obsahovať aj kameru mieriacu k oblohe, ktorá môže zachytiť skutočne čokoľvek. 😉

SHERLOC a WATSON

Kľúčovým systémom roveru je odberný mechanizmus Bit Carousel, ktorý obsahuje 9 vrtákov. Nimi bude odoberať horniny a regolit. Súčasťou je aj rameno Sample Handling Arm, ktoré má manipulovať s trubicami pre uloženie vzoriek.

Na konci robotického ramena sa nachádza zariadenie SHERLOC (Scanning Habitable Environments with Raman & Luminescence for Organics & Chemicals). To bude pomocou ultrafialového laseru analyzovať drobné zrnká piesku. Pri tejto činnosti mu bude pomáhať WATSON, kamera, ktorá dokáže vyhotoviť detailné snímky textúr kameňov.

Perseverance prinesie na Mars aj päť kúskov látok pre skafandre a materiálu pre helmy. Postupne budú sledovať, ako sa tieto vzorky menia v priebehu času v drsných podmienkach červenej planéty. Návrhári skafandrov tak budú mať lepšiu predstavu o tom, ako tieto látky postupne degradujú a umožní im to vyvinúť bezpečný odev pre budúcu ľudskú posádku.