Absolvoval simulovanú misiu na stanici LunAres, na ktorej strávia deň s posádkou aj víťazi tohto ročníka Misie Mars. Ako sa dostal v Nemecku k práci letového riadenia Medzinárodnej vesmírnej stanice, nám prezradí v rozhovore Matej Poliaček, jeden z porotcov súťaže.
Vedeli ste už v detstve, že sa chcete venovať vesmíru, alebo sa táto záľuba u vás rozvinula neskôr?
Vôbec nie. Ako malý som chcel byť smetiarom, veľa detí v 90. rokoch malo túto ambíciu. 🙂 Letectvo a kozmonautika ma bavili, ale v tom veku mi neprišla na um možnosť, že by som mal šancu budovať kariéru v týchto odvetviach. Preto som sa rozhodol pre štúdium matematiky ako „pragmatickejšej“ možnosti, aj keď to možno nebolo úplne správne vyhodnotenie situácie. Rozhodnutie venovať sa vesmírnemu priemyslu prišlo asi v polovici vysokoškolského štúdia, takže bolo čo dobiehať, ale našťastie sa to podarilo.
Matej Poliaček
Ste absolventom programu Young Graduate Trainee v Európskej vesmírnej agentúre (ESA). Nie je ťažké pre slovenského študenta dostať sa do takéhoto programu? Čo by ste odporúčali terajším študentom, aby uspeli?
Nemyslím si, že byť zo Slovenska je v dnešnej dobe nevýhodou. Ja som študoval v zahraničí, takže neviem povedať, aké prekážky čakajú na tejto ceste študentov slovenských univerzít. Čo však viem, je, že viacero mojich slovenských kolegov v ESA prišlo do agentúry zo slovenských vysokých škôl, takže určite to možné je. Treba si však uvedomiť, že o tieto pracovné pozície sa uchádzajú kandidáti z celej Európy, je preto nutné počítať s konkurenciou a nejako sa odlíšiť od ostatných kandidátov – najmä účasťou na zaujímavých projektoch (aj nad rámec študijných povinností) a preukázaným záujmom o vesmír.
Aktuálne pôsobíte v nemeckom národnom výskumnom centre pre letectvo a vesmír, energetiku a dopravu. Na čom konkrétne pracujete?
Pracujem v tíme letového riadenia (flight control) Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS), konkrétne zodpovedáme za európsky modul Columbus. Tím pozostáva z viacerých skupín rôznych zameraní – tá moja sa venuje technickej prevádzke modulu. V praxi to znamená, že zo Zeme riadime a monitorujeme palubné systémy stanice a staráme sa tak o efektivitu a bezpečnosť pobytu astronautov na palube ISS. Toto všetko robíme z riadiaceho strediska spoza desiatich obrazoviek. Z týchto počítačov posielame príkazy, pomocou ktorých vieme nastaviť rôzne systémy a ich hardvér v module Columbus. Takto vieme napríklad nastaviť experimenty ešte predtým, ako ich astronauti prídu vykonať alebo stiahnuť dáta z dokončených experimentov. Astronauti sa vďaka tomu môžu sústrediť na aktivity, na ktoré sú naozaj potrební, a vyťažiť tak čo najviac vedeckých poznatkov počas ich prítomnosti na obežnej dráhe.
Národné výskumné centrum pre letectvo a vesmír, energetiku a dopravu. Foto: Matej Poliaček
Myslíte si, že naša generácia zažije prvé kroky človeka po „červenej planéte“ tak, ako tá minulá spomína na „obrovský skok pre ľudstvo“ v podaní Neila Armstronga?
Ak sa na situáciu pozriem optimisticky, tak sa prikláňam k názoru, že áno. Pri realistickejšom pohľade na vec si však uvedomujem, ako rýchlo môžu projekty, ktoré by dopravili ľudstvo na Mars, zlyhať alebo byť zrušené. Dnes už však existuje viacero súkromných firiem, ktoré poháňajú vesmírny sektor napred. Na rozdiel od lunárneho programu Apollo má v pláne dopraviť ľudí na Mars viacero firiem. Okrem NASA je to napríklad SpaceX. Ak by sa im podarilo realizovať ich plány (hlavne teda uvedenie vesmírnej lode Starship do plnej prevádzky), vedeli by tak kompletne zmeniť spôsob, akým rozmýšľame nad prístupom do vesmíru. Takýto skok vpred by nás značne posunul bližšie k dopraveniu ľudskej posádky na Mars.
Z milióna prihlásených ste sa spolu s Miškou Musilovou, patrónkou súťaže Misia Mars, ako jediní Slováci dostali do užšieho výberu tridsiatich uchádzačov na let okolo Mesiaca. V záverečnom kole majú vybrať ôsmich úspešných kandidátov, ktorým sa podarí dostať do vesmíru. Viete už výsledky?
Ja som, žiaľ, do posledného kola nepostúpil. Výsledky finálneho výberu však ešte zverejnené neboli, organizátori zatiaľ neuviedli časový horizont, v ktorom by sme sa ich mali dozvedieť. Letieť do vesmíru by určite bola veľmi zaujímavá skúsenosť, ktorú by som neodmietol, ale stále je to exkluzívna záležitosť, preto je veľmi nepravdepodobné, že by sa mi to niekedy podarilo.
A keby ste dostali ponuku letieť na Mars v niektorej z prvých misií s ľudskou posádkou, išli by ste?
Záviselo by to aj od toho, kto misiu organizuje a aká je jej náplň. Ak by ponuka zahŕňala spiatočný lístok, tak by som asi veľmi neváhal. Nie som však jedným z tých, čo chcú letieť na Mars za každú cenu, hoci aj na trvalo. U nás na Zemi je ešte veľa miest a vecí, ktoré som nevidel a nezažil, bola by škoda opustiť ju navždy. Ak by však išlo napr. o ročný pobyt na Mesiaci, v tom prípade by som neváhal takmer vôbec. 🙂
Matej počas dvojtýždňovej misie na LunAresi v roku 2019
Ako jediný Slovák ste v roku 2019 boli účastníkom simulovanej misie na poľskej stanici LunAres, na ktorej strávia deň s posádkou aj víťazi tohto ročníka Misie Mars. Aká to bola skúsenosť? Na čom ste pracovali?
Misia trvala dva týždne, počas ktorých sme boli zatvorení v stanici v úplnej izolácii od vonkajšieho sveta. Simulovali sme mesačnú misiu, kontakt so „Zemou“, teda riadiacim strediskom simulácie, sme okrem každodenného brífingu využívali len zriedka. Počas misie sme jedli len lyofilizované (sušené mrazené) jedlo, monitorovali dvakrát denne fyziologické parametre ako hmotnosť, tep, krvný tlak a taktiež spálené kalórie, prijaté a vylúčené tekutiny. Takýmto spôsobom sme vygenerovali dáta, ktoré podrobne zachytili priebeh nášho stravovania a športu počas izolácie. Okrem toho sme boli účastníkmi viacerých experimentov, skúmali sme napr. efekty izolácie na kognitívne schopnosti posádky, monitorovali schopnosť dážďoviek prežiť v simulovanej marťanskej pôde a taktiež sme simulovali výstup na „mesačný povrch“ v priľahlom hangári. Bola to skvelá skúsenosť vyskúšať si pobyt v izolácii a zároveň pracovať na vedeckých projektoch.
Keby ste súťažiacim mali poradiť, ako by mohli v súťaži Misia Mars uspieť, resp. na čo by sa mali zamerať, čo by ste im odporučili?
Odporučil by som sústrediť sa na dva hlavné faktory. Prvým je uskutočniteľnosť, teda či je možné experiment v stanici LunAres vykonať, či sa pomocou neho dajú získať konkrétne poznatky a ak áno, tak presne určiť, ako má experiment prebiehať a čo sa vlastne snažia zistiť. Poradil by som súťažiacim pozrieť si stránky stanice LunAres a porozmýšľať, na aké typy projektov je stanica vybavená a vhodná. V druhom rade by som poradil popremýšľať, ako sa experiment vzťahuje na ľudskú posádku, ktorá ho bude vykonávať. Mnoho experimentov sa dá totiž rovnako dobre (ak nie lepšie) spraviť v laboratóriu a netreba kvôli nim ísť do izolácie. Ak by som mal vybrať medzi dvoma zaujímavými, dobre navrhnutými experimentmi, vybral by som ten, ktorý sa viac hodí do programu misie na stanici LunAres.
MISIA MARS 4: Súťaž a vyhraj!
Vyhrajte výlet na jedinú výskumnú vesmírnu stanicu v Európe, LunAres. K tomu získate Datart poukážky na nákup v hodnote 300 eur pre učiteľa, 200 eur pre každého študenta v tíme a 200 eur pre školu, ktorá získa aj ročné printové predplatné časopisu Quark.
Chcem súťažiť
