Rusi vyslali na more jadrom poháňaný ľadoborec Sibír

Energia z jadra pomáha v mnohých oblastiach ľudskej činnosti a ako uvádzame v našom Laboratóriu rádioaktivity, jednou z nich je aj námorná doprava.

Ľadoborce sú veľké lode, ktoré civilným plavidlám pomáhajú spriechodňovať zamrznuté prepravné trasy v odľahlých arktických oblastiach ďaleko od civilizácie. Tieto obrovské lode schopné lámať veľké kusy ľadu v arktických zemepisných šírkach absolvujú veľmi dlhé vzdialenosti. Sú teda energeticky veľmi náročné, takže by ich štandardné palivá „neuživili“, preto viaceré z nich poháňajú jadrové reaktory.

Sledujte ho na mori

Vo štvrtok 13. januára 2022  prvýkrát z Petrohradu do domovského prístavu Murmansk vyplával nový ruský ľadoborec Sibír. Prvá plavba mu zaberie 8-9 dní a do niekoľkých dní od príchodu absolvuje svoju oficiálne prvú pracovnú plavbu. Jeho hlavnou misiou je zaisťovanie splavnosti morských ciest a za dlhodobé pracovisko mu určili oblasť Ob-Jenisej v Karskom mori (v Severnom ľadovom oceáne, východne od Barentsovho mora).

Pozrite sa, kde sa ľadoborec na svojej plavbe momentálne nachádza (znamienka +/- použite vzdialenie/priblíženie):

Postavili ho v petrohradskej lodenici Baltiskij Zavod a slávnostné uvedenie do prevádzky absolvoval na Štedrý deň 2021. Sibír je to plavidlom z produkcie Projektu 22220 a Rusi si dva jadrové ľadoborce v tejto triede (Arktika a Sibír) objednali v prepočte za cca 962 mil. eur. Ide o najväčšie, najvýkonnejšie a technologicky najvyspelejšie ľadoborce, aké doteraz zostrojili. Ďalší v projekte s názvom Ural už spustili, ale ešte nedostal povolenia na plavbu a zvyšné dva, ktoré pomenovali Jakuťja a Čukotka, sú vo výstavbe. Flotilu v budúcnosti plánujú doplniť o ešte dva stroje.

S palivom na sedem rokov

Ľadoborec Sibír je dlhý 173,30 m (teda asi 2/3 dĺžky slávneho parníka Titanic) a vysoký 51,25 m a jeho výtlak dosahuje úroveň 33 540 ton pri pokojnej hladine (minimálne zvládne 25 540 ton). Zvláda ponor v rozmedzí 8,65 m až 10,5 m a ten podľa potreby reguluje napúšťaním či vypúšťaním záťažovej (balastovej) vody. Takto môže ľadoborec presmerovaním ťažiska korigovať svoju stabilitu v plytších (aj riečnych) vodách.

Energiu mu dodáva elektráreň, ktorá pozostáva z dvoch jadrových tlakovodných reaktorov triedy RITM-200, každý z nich s výkonom 175 MWt a poháňaných na 20% obohateným uránom U-235. Práve obrovská energetická kapacita z jadrového paliva mu umožňuje dlho pobývať na mori. Lode na jadrový pohon majú v tomto veľkú konkurenčnú výhodu oproti svojim dieslovým konkurentom. Sibír sa na na jednu „zavážku“ paliva udrží v prevádzke až sedem rokov.

Teplo z reaktorov mení vodu na paru, ktorá roztáča dve turbíny, každú s výkonom 36 MWe. To sú parametre, ktoré sa môžu porovnávať s výkonmi turbogenerátorov niektorých slovenských vodných elektrární (VD Žilina 72 MWe, VE Nosice 67,5 MWe).

Výkon turbín pomáha 20-megawattovým (27-tisíc konských síl; HP) elektromotorom lode roztáčať pod hladinou v zadnej časti 6-metrové štvorlisté vrtule. Sibír je navrhnutý tak, aby pri plnom výkone zvládol prelomiť ľad s hrúbkou 2,8 m a to pri rýchlosti 1,5-2 uzly (2,8-3,7 km/h), samozrejme, s prísnym dodržaním stanovenej hladiny ponoru.