Má 32 rokov a za sebou už takmer tridsať simulovaných marťanských a mesačných misií. Takým rekordom sa môže pochváliť mladá vedkyňa pochádzajúca zo Slovenska, Dr. Michaela Musilová.
Stanica, ktorú vlastní Mars Society, leží v púštnej oblasti 11 kilometrov od mestečka Hanksville, asi šesť hodín cesty autom z Las Vegas. Tvorí ju dvojposchodová valcová budova s priemerom osem metrov, v ktorej môže byť naraz sedem členov posádky. Misie sa tu konajú od roku 2001. „Život skupinky ľudí v izolovanom prostredí môže evokovať reality show a do určitej miery ňou aj je. Cieľom však nie je ľudí pobaviť a umelo vytvárať konflikty, ale skôr im predchádzať,“ vysvetľuje Michaela vo svojej knihe Žena z Marsu, ktorá sa na tejto misii, svojej prvej, zúčastnila v 2014.
Na svoju prvú simulovanú marťanskú misiu sa Michaela dostala ako členka prvej britskej posádky. Vybrali ju spomedzi uchádzačov z celej Británie, v tom čase si robila doktorát na univerzite v Bristole. Porotu zaujala svojimi tromi vedeckými experimentmi, ktoré počas misie na stanici Mars Desert Research Station (MDRS) aj zrealizovala. Zisťovala v simulovaných marťanských podmienkach, či by extrémofily z ľadových prostredí dokázali zúrodniť zem aj na „Marse“. V laboratóriu potom skúmala, aké plyny tieto organizmy žijúce v extrémnych podmienkach vylučujú. Chcela preveriť, či sa v simulovaných marťanských podmienkach správajú inak ako v prirodzenom prostredí. Tretí experiment sa týkal toho, ako rýchlo a intenzívne sa do okolia dokážu rozšíriť ľudské mikróby.
Mladá, ambiciózna slovenská astrobiologička je dnes riaditeľkou a vedúcou simulovaných marťanských a mesačných misií na Havaji. Tie potrvajú na výskumnej vesmírnej stanici HI-SEAS (Hawaii Space Exploration Analog and Simulation) až do polovice apríla. „Najnáročnejšie budú misie v spolupráci s NASA a viacerými americkými firmami. Ide o sériu štyroch misií, každá trvá jeden mesiac. Budem ich viesť ako vedúca riadiaceho strediska. Potom uvidím, aké granty sa mi podarí získať a kam ma život zavedie,“ hovorí o svojich plánoch Miška.
Mars Desert Research Station v americkom štáte Utah
Ak nefungujú vzťahy, nefunguje nič
Hoci každý člen tímu realizuje na misii svoj vedecký projekt, mimoriadne dôležité je skúmanie ako posádka, odlúčená od svojho života na „Zemi“, dokáže spolu „fungovať“. Podmienky na misii nie sú ideálne. Počas jednej z nich, v Utahu, panovala napätá atmosféra a problémy eskalovali až tak, že jeden člen posádky chcel uprostred noci odísť, vydať sa na cestu po púšti pri mínusových teplotách, s pumou v pätách. Tú totiž stretli deň predtým počas výskumu v teréne. „Zloženie posádky je pre úspech misie kľúčové. Ak nefungujú vzťahy, nefunguje nič. Konflikty odvádzajú pozornosť od prebiehajúceho výskumu. Na mojej prvej simulovanej misii boli pre mňa najnáročnejšie práve vzťahy,“ uzatvára Miška Musilová. V roku 2017 sa vrátila do Utahu už ako veliteľka misie a veľký dôraz kládla práve na dobré vzťahy medzi jednotlivými členmi posádky.
Mars Society vlastní tiež stanicu Flashline Mars Arctic Research Station (FMARS), ktorá sa nachádza na najväčšom neobývanom ostrove na svete, Devon Island, v kanadskej provincii Nunavut. Misie tu prebiehali od roku 2001 do 2017.
Výskumná vesmírna stanica HI-SEAS na svahoch sopky Mauna Loa
Splnený sen jej obrátil život naruby
O tom, že sa dostane na havajskú stanicu HI-SEAS, snívala už od svojej prvej marťanskej misie v roku 2014. „Tieto misie sú omnoho realistickejšie a náročnejšie ako na stanici MDRS v Utahu, preto som ich chcela absolvovať ako ďalšiu výzvu,“ prezrádza Michaela. Netrvalo dlho a podarilo sa. Na jeseň 2017 sa dozvedela, že sa stane členkou šiestej simulovanej misie na stanici HI-SEAS, ktorá mala trvať osem mesiacov počas roka 2018. Táto správa obrátila Miškin život doslova naruby.
Stanica HI-SEAS sa nachádza v nadmorskej výške 2500 metrov nad morom na svahoch najväčšej činnej sopky sveta Mauna Loa na ostrove Havaj. Stojí v lávovom teréne uprostred „ničoho“, 1500 metrov od vrcholu sopky. Prvé misie tam začali v roku 2013, trvajú od štyroch do dvanástich mesiacov. Stanica je oproti tej v Utahu viac technicky vybavená, je o niečo väčšia, v priemere má 12 metrov.
Len sedem minút sprchy týždenne
Misia pod záštitou NASA a Havajskej univerzity sa okrem vedeckého výskumu každého z členov posádky zameriavala na medziľudské vzťahy a riešenie konfliktov. „Zo vzoriek našich vlasov pozorovali úroveň stresu. Neustále sme nosili na tele monitorovacie prístroje a na krku počítač, ktorý meral vzdialenosť a vyhodnocoval intenzitu hlasu a spôsob komunikácie medzi členmi posádky navzájom,“ konštatuje Michaela. Spotreba vody aj jedla sa riadila harmonogramom, na sprchovanie mali týždenne len sedem minút. Ak mali problémy s vodou, celé týždne sa nesprchovali, hygienu riešili vlhčenými utierkami a suchým šampónom.
Michaela Musilová počas výskumu lávových tunelov na Havaji
Po misii pracovala istý čas v kanadsko-francúzskom observatóriu na „susednej“ sopke Mauna Kea. Medzičasom sa spoznala s Henkom Rogersom, majiteľom stanice HI-SEAS, ktorý jej na základe dobrej spolupráce a jej výskumných návrhov počas jej pôsobenia v observatóriu, ponúkol pozíciu riaditeľky simulovaných misií. Pod záštitou jeho spoločnosti International MoonBase Alliance pracuje Dr. Michaela Musilová na tejto pozícii doteraz. V okolí stanice skúma lávové jaskyne, pretože ich prítomnosť bola dokázaná aj na Marse. A teoreticky by sa v nich mohol ukrývať mikrobiálny život. „Pre NASA odoberám vzorky extrémofilov, ale aj geologické a biochemické vzorky. Musíme najskôr pochopiť, ako v tomto prostredí dokážu prežiť na Zemi predtým, než sa ich pokúsime hľadať na Marse,“ vysvetľuje Michaela. Začiatkom roka 2019 realizovala na jednej z misií aj víťazný projekt druhého ročníka súťaže Misie Mars, v ktorom uspeli gymnazisti zo Skalice s experimentom využitia ľudských vlasov a ochlpenia ako hnojiva pre pestovanie rastlín počas vesmírnych misií. Projekt doteraz úspešne využívajú a zaznamenal veľký ohlas na medzinárodných vesmírnych portáloch.
Marťanské výskumné stanice (habitaty) sú roztrúsené po celom svete. Zaberajú odľahlé miesta ďaleko od civilizácie, v suchom chladnom nehostinnom prostredí pripomínajúcom marťanské podmienky.
Na „spiatočnej ceste“ strávili o 700 hodín viac v posteli
Okrem spomínaných simulovaných misií v Kanade a amerických štátoch Utah a Havaj, sú známe aj ďalšie. MARS-500 bola najdlhšou, doteraz realizovanou misiou, ktorú v rokoch 2010 až 2011 uskutočnili Rusko, Európska vesmírna agentúra a Čína. Šesťčlenná posádka absolvovala 520-dňový experiment v modeli kozmickej lode v Institute of biomedical problems Ruskej akadémie vied v Moskve. S vonkajším svetom mala obmedzenú komunikáciu a tá zároveň prebiehala s 25-minútovým časovým oneskorením ako medzi Marsom a Zemou. Experiment priniesol dôležité údaje o účinkoch dlhodobej izolácie. Nezaznamenali žiadne medziľudské konflikty ani situácie, ktoré by viedli k prerušeniu projektu. Celková úroveň aktivity v prvých troch mesiacoch prudko klesla a pokračovala v poklese aj ďalší rok. Na „spiatočnej“ ceste strávili o 700 hodín viac v posteli ako na ceste tam!
Členovia posádky najdlhšej simulovanej marťanskej misie
Marťanská misia aj s ďalšou Slovenkou
Misia Arctic Mars Analog Svalbard Expedition (AMASE) sa konala aj na Špicbergoch v Severnom ľadovom oceáne. Financovalo ju Nórske vesmírne centrum, Európska vesmírna agentúra ESA a NASA. Austrian Space Forum je ďalšou z popredných inštitúcií organizujúcich marťanské misie. V roku 2018 uskutočnila v spolupráci s Ománom mesačnú misiu pod názvom AMADEE-18. V rakúskom Innsbrucku, odkiaľ bola misia riadená v Mission Support Center, pracovala na pozícii Ground Support aj Katarína Molnárová, členka Slovenskej organizácie pre vesmírne aktivity. Jej úlohou bol plynulý chod misie, od technických, bezpečnostných, organizačných až po personálne záležitosti.
D-MARS (Desert Mars Analog Ramon Station) je simulovaná misia v kráteri Makhtesh Ramon v izraelskej púšti Negev. Členovia posádky sú nazývaní preto „Ramonauti“. Od začiatku roka 2018 sa uskutočnilo niekoľko misií, počas ktorých šesťčlenná posádka realizuje experimenty týkajúce sa štúdií pôdy, mikrobiálnych štúdií, poľnohospodárstva či zásobovania vodou.
Foto: Archív Michaela Musilová
MISIA MARS: Súťaž a vyhraj!
Vyhraj výlet do Európskeho centra vesmírneho výskumu a technológií (ESTEC) v Holandsku. K tomu získate Datart poukážky na nákup v hodnote 300 eur pre učiteľa a 100 eur pre každého študenta v tíme, pre školu elektronická stavebnica Boffin 750 a ročné printové predplatné časopisu Quark.
Chcem súťažiť
