Čo je potrebné urobiť na záchranu našej planéty?

Nepriaznivý vývoj ešte vieme zastaviť. Predovšetkým musíme v priebehu 30 rokov urobiť dramatické opatrenia na zníženie produkcie CO2, ktoré sa dotknú každého z nás. Nebudú pre ľudí vždy veľmi komfortné, lebo „uhlíkovú stopu“ má každá ľudská činnosť a každý výrobok.
V priemysle musíme nahradiť uhlíkové technológie nízkouhlíkovými, čo znamená koniec spaľovania uhlia a postupne aj ďalších fosílnych palív a ich náhrada za iné zdroje – obnoviteľné, ako sú voda, slnko, vietor, ale aj jadrové. V doprave to bude znamenať výmenu benzínových a naftových motorov za elektrické autá alebo trebárs aj kolobežky alebo bicykle.

Budeme musieť zmeniť náš konzumný spôsob života a recyklovať všetko, čo sa dá, aby sme neničili ďalšie prírodné zdroje. Začneme využívať oveľa viac to, čo už máme. Viac recyklovaného papiera znamená menšiu spotrebu dreva v papierenskom priemysle, ktorý je energeticky veľmi náročný. Recyklovať sa dajú tiež kovy, plasty, či sklo. Separuje odpady aj u vás doma?

Ďalším dôležitým krokom bude zastavenie alebo aspoň obmedzenie nezmyselného a často zbytočného výrubu stromov. Stromy sú pre nás najlacnejším riešením uhlíkového problému, pretože premieňajú CO2 na kyslík. Nič jednoduchšie neexistuje. Sú aj iné riešenia – priemyselné, ale tie sú oveľa drahšie.

Energia pre ľudstvo

Viete si predstaviť svet bez elektriny? Elektrina sa stala pre každého z nás taká samozrejmá ako slnko. Keď stlačíte spínač, zapne sa svetlo, počítač, zubná kefka, práčka, vysávač, varná kanvica, či stroje vo fabrikách. Na elektrinu jazdia vlaky, a už aj autá.

Možno si to ani neuvedomujete, ale prístup k elektrine nie je všade a pre všetkých samozrejmosťou. Dnes ho má asi 85 % ľudí na Zemi, ale ešte pred 30 rokmi to bolo len 70 %. Stále je mnoho krajín, najmä v Afrike, kde prístup k elektrine má menej ako polovica obyvateľstva.

Nárast populácie

Nemenej dôležitým faktorom je aj neustály nárast ľudskej populácie na Zemi, s čím súvisia nielen zvýšené nároky na zabezpečenie energie, ale aj potravy. Ľudí na planéte stále pribúda. V predhistorickom období, v čase keď ľudia ešte lovili mamutov, boli na svete len asi 4 milióny ľudí, teda menej ako dnes žije na Slovensku. Nové poznatky a objavy prispievali počas celej histórie ľudstva k nárastu populácie.

V časoch Egyptskej ríše nás bolo 14 miliónov a v období starovekého Grécka a Ríma až desaťnásobne viac. Na začiatku stredoveku, za ktorý sa považuje objavenie Ameriky, predstavovala populácia na Zemi menej ako pol miliardy. Prvú miliardu ľudstvo dosiahlo s nástupom Priemyselnej revolúcie. Na začiatku minulého storočia to bolo viac ako 1,5 miliardy, pred II. Svetovou vojnou viac ako 2 miliardy a 15 rokov po skončení vojny 3 miliardy.

Ešte v roku 1975 bolo ľudí na Zemi polovičné množstvo oproti dnešku. Od tohto obdobia sa populácia zvyšuje každých 12 rokov o jednu miliardu. Vedci a matematické modely tvrdia, že počet ľudí na Zemi bude kulminovať okolo roku 2050, kedy by nás malo byť asi 10 miliárd. Potom by sa mal počet ustáliť alebo klesať.

Dostupnosť elektriny a počet obyvateľov sú dva základné faktory, prečo sa energetické nároky neustále zvyšujú. A každá krajina musí tieto nároky pokryť, či už vlastnou výrobou alebo dovozom elektriny. Spoliehať sa na dovoz je však nebezpečné, lebo sa stávate závislý.

Výroba elektriny na Slovensku

Keď sa pozrieme na Slovensko, naše možnosti ako vyrobiť elektrinu sú veľmi obmedzené. Nerastných surovín, to znamená fosílnych palív (uhlia, ropy, plynu) máme len veľmi málo a musíme ich dovážať. A v rámci záväzku znížiť emisie CO2 ich budeme z roka na rok obmedzovať.

Vodný potenciál máme využitý veľmi efektívne (na viac ako 60%), čo je skutočne unikátne. Bioplynové elektrárne sú naozaj len doplnkové, ich podiel na celkovej výrobe elektriny je prakticky zanedbateľný. Veterné elektrárne sa na Slovensku zatiaľ nepresadili, lebo si vyžadujú vhodné podmienky, aby dosiahli prijateľnú účinnosť. Rozmach solárnych alebo fotovoltaických elektrární sa postupne zastavil so znižovaním dotácií na vyrobenú jednotku elektriny a v súčasnosti sa inštalujú menšie jednotky najmä na strechy rodinných domov.

A z čoho vyrobiť chýbajúcich viac ako 50% elektriny spotrebovanej v našej krajine a zároveň neznečisťovať ovzdušie skleníkovými plynmi? Jedinou odpoveďou sú jadrové elektrárne, ktoré sú jediným nízkouhlíkovým zdrojom, ktorý dokáže vyrábať veľké objemy bez ohľadu na poveternostné podmienky a bez emisií skleníkových plynov.

Energetický mix

Koľko čistej, nízkouhlíkovej elektriny teda vyrábame na Slovensku? V porovnaní s inými krajinami sme na tom veľmi dobre – až 79 % elektriny produkujeme bez nadmerných emisií CO2, najmä vďaka jadrovým elektrárňam, ktoré vyrobia viac ako polovicu elektriny na Slovensku. V budúcnosti tento podiel ešte vzrastie po uvedení 3. a 4. bloku atómových elektrární Mochovce do prevádzky.

Európska únia je na tom o niečo horšie, ale stále vyrobí viac ako polovicu elektriny z nízkouhlíkových zdrojov. Niektoré krajiny sa však chcú odkloniť od výroby v jadrových elektrárňach a nahradiť ich obnoviteľnými zdrojmi. Treba si však uvedomiť, že za každým obnoviteľným zdrojom musí byť aj záložný zdroj pre prípad, že slnko nebude svietiť a vietor nebude fúkať.

No a napokon svet ako celok je tom ešte oveľa horšie. Najsilnejšie ekonomiky sveta – USA a Čína sa ešte stále najviac spoliehajú na spaľovanie fosílnych palív: Čína uhlia a USA plynu, ktorých majú ešte veľké zásoby. Kým však takíto veľkí hráči nepristúpia na dohodu o znižovaní emisií skleníkových plynov, naša celosvetová snaha nemusí byť úspešná.

Leave a Reply