Viete, ako a kedy vznikol vesmír a planéty? Predpokladá sa, že vesmír vznikol po Veľkom tresku pred asi 13,7 miliardami rokov. Postupne sa v ňom tvorili hviezdy, planéty a iné útvary, ktoré sú zoskupené do sústav a galaxií. Naša Zem nepatrí medzi najstaršie, veď má „len“ 4,5 miliardy rokov. Človek ju osídľuje len nepatrné obdobie v porovnaní s jej vekom – približne 100-tisíc rokov. A väčšinu času na nej žil v symbióze s prírodou. Až do nedávna. Za relatívne krátky čas – asi za 150 rokov – si ľudstvo vyrobilo jeden obrovský problém, ktorý sa nazýva globálne otepľovanie. Možno to zatiaľ až tak intenzívne nepociťujete, ale naša planéta sa zohrieva, a to takým tempom, aké tu počas celej jej vývoja ešte nebolo.

Ak by sme celú evolúciu Zeme premietli do jedného kalendárneho roka, tak by to vyzeralo asi takto:

  • 1. januára vznikla naša Zem, žeravá guľa.
  • Už v polovici januára sa na Zemi objavuje voda a koncom mesiaca vzniká vo vode život – prvá baktéria.
  • Dlhé obdobie sa nič podstatné nedialo, až konečne v polovici júla dochádza k prvému globálnemu zaľadneniu. Koncentrácia kyslíka v atmosfére v tom čase bola asi 1%.
  • Začiatkom októbra sa začínajú tvoriť kontinenty a v polovici novembra dosahuje koncentrácia kyslíka v atmosfére už 20 %, čo je predpokladom vzniku života aj na súši.
  • Okolo 20. novembra sa objavujú v moriach prvé bezstavovce (trilobity a medúzy) a koncom novembra aj prvé stavovce.
  • 3 dni pred Vianocami už máme na Zemi prvé cicavce.
  • Kvôli dopadu veľkého meteoritu na Zem dochádza 26. decembra k už piatemu masovému úhynu zvierat, kedy vyhynuli aj všetky dinosaury.
  • Prvý človek (homo habilis) sa objavuje až 31. decembra o 8. hodine večer a človek rozumný (homo sapiens) až 10 minút pred polnocou.
  • Posledná pol sekunda v roku, ktorá predstavuje ostatných 150 rokov, je v znamení rastúceho spaľovania fosílnych palív a zvyšovania priemernej teploty Zeme s perspektívou ďalšieho rýchleho rastu.

Aká bude prvá polsekunda v novom roku – blížime sa k šiestemu masovému úhynu, alebo dokážeme tento nepriaznivý vývoj ešte zvrátiť?

Priemyselná revolúcia

Tento problém sa začal s nástupom priemyselnej revolúcie v 18. storočí, presnejšie v roku 1784. Škótsky fyzik a mechanik James Watt zostrojil prvý priemyselne využiteľný parný stroj. Netrvalo dlho a všetko, čo sa s námahou predtým robilo ručne alebo silou zvierat, zrazu išlo oveľa ľahšie pomocou strojov, ktoré spaľovali fosílne palivá, najmä uhlie.

Najväčším problémom fosílnych palív je, že čo sa v zemi ukladalo milióny rokov, sa ľudia snažia využiť v priebehu niekoľkých desiatok rokov. Spaľovanie uhlia, ropy, zemného plynu znamená, že uhlík koncentrovaný v zemskej kôre sa dostaneme na zemský povrch a chemickým procesom, ktorý sa volá horenie, ho zlúčime s kyslíkom, čím vznikne oxid uhličitý známy ako CO2. Ľudia do atmosféry uvoľnili spaľovaním fosílnych palív a ďalšími činnosťami obrovské množstvá CO2. Vedci sa zhodli, že klimatické zmeny, ktoré pozorujeme, sú spôsobené ľudskou činnosťou a politici prisľúbili zavedenie opatrení, aby sa otepľovanie udržalo pod hranicou 2°C. Už dnes je však teplota na Zemi vyššia oproti dlhodobému priemeru o takmer 1°C, na Slovensku dokonca o 2°C.

Skleníkový efekt

Veľké množstvá CO2, ktoré sa dostávajú do ovzdušia, spôsobujú v atmosfére Zeme tzv. skleníkový efekt. Určite ste už o tom počuli, ale nie každý presne vie, o čo vlastne ide. Slnečné žiarenie, ktoré dopadá na Zem, ju zohrieva. Na zemskom povrchu sa mení na tepelné žiarenie, ktoré Zem vyžaruje späť do atmosféry. Tam ho zachytávajú skleníkové plyny (vodná para, CO2, a ďalšie plyny, napr. metán alebo oxidy dusíka) a časť z neho odrážajú naspäť na Zem. Bez tohto javu by sme asi nemohli existovať, lebo bez skleníkových plynov by priemerná teplota na Zemi bola o viac ako 30°C nižšia. Keď bude skleníkových plynov zasa priveľa, Zem sa bude ohrievať. Ide tu o veľmi krehkú rovnováhu, ktorá ak sa naruší, môže mať obrovský vplyv na klimatické podmienky na Zemi.

Globálne otepľovanie

Aké sú vlastne následky globálneho otepľovania? Zvýšenie teploty na Zemi znamená predovšetkým rozpúšťanie obrovských objemov ľadovcov na severnom a južnom póle. Tým sa samozrejme ochladzuje morská voda, čo môže mať za následok zmenu prúdenia morských prúdov a následne aj prevládajúcich vetrov, ktoré určujú klimatické podmienky v každej časti sveta. Zároveň stúpa hladina morí a oceánov a zaplavujú sa rozsiahle územia na pobrežiach, kde žijú milióny ľudí. Topia sa aj tisícky rokov staré ľadovce v Alpách, Himalájach a ďalších veľhorách. Čoraz viac sa extrémne počasie prejavuje vo forme prívalových dažďov, tornád a hurikánov.

Leave a Reply