Vychutnajte si s nami online Noc múzeí a galérií!

V roku 1800 žila na Zemi približne miliarda ľudí. S nástupom priemyselnej revolúcie ľudia začali využívať stroje na všetko, čo sa predtým robilo ručne alebo pomocou zvierat. A stroje sa „živili“ fosílnymi palivami, ktoré spaľovali a do atmosféry vypúšťali stále väčšie množstvá skleníkových plynov. Dnes má naša planéta takmer 8 miliárd obyvateľov a na výrobu energií míňame stále viac fosílnych palív a tak produkujeme stále viac emisií CO2. Zem prechádzala aj v minulosti každých 100 tisíc rokov zmenou klímy – striedali sa horúce a ľadové obdobia. Teraz však pozorujeme takéto zmeny už aj v priebehu ľudského života.

Podobne ako v skleníku, kde sklo zabraňuje úniku odrazeného slnečného žiarenia do atmosféry, aj Zem takto chránia skleníkové plyny, ktoré absorbujú infračervené žiarenie vychádzajúce zo Zeme a znova ho emitujú.

Dusík, ktorý tvorí až 78% zemskej atmosféry, tvorí podobne ako kyslík molekuly zložené z dvoch atómov toho istého prvku a nemá vplyv na globálne otepľovanie, lebo neabsorbuje ani neemituje infračervené žiarenie. Medzi skleníkové plyny patria: vodná para, oxid uhličitý, metán, oxid dusný, ozón a freóny.

Skleníkové plyny v atmosfére hrajú veľmi dôležitú úlohu pri regulácii teploty na povrchu Zeme. Ak by ich bolo málo, zamrzli by sme. Ak ich je však príliš veľa, absorbujú infračervené žiarenie a ohrievajú planétu, čo spôsobuje zánik mnohých foriem života.

Skleníkové plyny v atmosfére hrajú veľmi dôležitú úlohu pri regulácii teploty na povrchu Zeme. Ak by ich bolo Správna odpoveď – a. Ak berieme do úvahy len emisie, ktoré vznikajú len v rámci hraníc krajín, teda bez zvažovania prepravy tovarov po svete, tak najvyššie emisie majú malé krajiny, kde sa ťaží ropa a majú relatívne málo obyvateľov – arabské krajiny na Strednom východe.

Tektonická činnosť je procesom, ktorý môže ovplyvňovať globálne otepľovanie, ale nie je jeho následkom. Následkami sú topenie obrovských objemov ľadu na póloch a následne stúpajúca hladín morí, ako aj pozorovateľné klimatické zmeny – prívalové dažde, suchá, či tornáda. Ohriatie atmosféry Zeme o viac ako 2°C bude mať podľa vedcov dramatický vplyv na život na Zemi. Niektoré časti sa stanú neobývateľné, iné oblasti budú zaplavené stúpajúcou hladinou morí a milióny ľudí sa budú musieť presťahovať. Množstvo rastlinných a živočíšnych druhov sa nebude vedieť takýmto zmenám prispôsobiť a neprežije.

Tektonická činnosť je procesom, ktorý môže ovplyvňovať globálne otepľovanie, ale nie je jeho následkom. Následkami sú topenie obrovských objemov ľadu na póloch a následne stúpajúca hladín morí, ako aj pozorovateľné klimatické zmeny – prívalové dažde, suchá, či tornáda. Ohriatie atmosféry Zeme o viac ako 2°C bude mať podľa vedcov dramatický vplyv na život na Zemi. Niektoré časti sa stanú neobývateľné, iné oblasti budú zaplavené stúpajúcou hladinou morí a milióny ľudí sa budú musieť presťahovať. Množstvo rastlinných a živočíšnych druhov sa nebude vedieť takýmto zmenám prispôsobiť a neprežije.

Najnovšie analýzy potvrdzujú fakt, že za posledných takmer 160 rokov sa globálna teplota vzduchu zvýšila o takmer 1°C. Desať najteplejších rokov od začiatku konca 19. storočia bolo zaznamenaných od roku 1983. Na Slovensku pritom evidujeme nárast priemernej teploty až o 2°C a na póloch dokonca o 3°C.

Všetky uvedené metódy sa využívajú na mapovanie koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére, následkov globálneho otepľovania (nárast hladiny morí, rozpúšťanie ľadovcov na póloch, zrážky, suchá, tornáda…)  a predikciu vývoja koncentrácie CO₂ a klimatickej zmeny v budúcnosti.

Uhlíková stopa hamburgera závisí do značnej miery od toho, odkiaľ pochádzajú suroviny na jeho výrobu. Najväčší podiel na jeho uhlíkovej stope má hovädzie mäso, keďže živočíšna výroba má vysokú uhlíkovú stopu. Dobytok totiž pri trávení vypúšťa metán, ktorý je 20x silnejším skleníkovým plynom ako CO₂. Netreba zabúdať ani na chladenie a mrazenie surovín, ich dopravu a prípravu. V priemere je uhlíková stopa hamburgeru 2,5 kg.

Vyše 300 tonový Boeing 747 s viac než 400 pasažiermi na palube, potrebuje na cestu z Viedne do New Yorku približne 80 000 litrov paliva. Pri ceste v ekonomickej triede je uhlíková stopa jedného pasažiera približne 2,4 tony CO₂. V prípade Business class je ešte vyššia.

Rifle dokážu počas svojho života vyprodukovať až 34 kíl CO₂ – od pestovania bavlny, výroby rifloviny, farbenia, šitia, dopravy do obchodu, cez nosenie, pranie, až po vyhodenie na smetisko. Tričko vyrobené v Ázii a dovezené lietadlom alebo loďou k nám, má uhlíkovú stopu skoro 10 kg. No a tenisky k tomu pridajú ďalších takmer 15 kg oxidu uhličitého. Takže spolu takmer 59 kg CO₂. A koľko ich máš doma v skrini?

Povrch oceánov uvoľňuje oxid uhličitý do vzduchu, ale oceán takisto CO₂ absorbuje a ukladá. Oceány absorbujú tretinu CO₂ emitovaného ľudstvom, pri tom sa však okysľujú, čo má nepriaznivé účinky nielen na koralové útesy, ale najmä na planktón (produkuje polovicu kyslíka, ktorý dýchame). V dôsledku globálneho otepľovania klesla populácia planktónu od roku 1950 o 40%! Planktón je základom potravinových reťazcov oceánu. Navyše, keď sa oceány oteplia, budú schopné ukladať menej uhlíka a emitovať viac CO₂ späť do atmosféry.

Slovenské elektrárne, a.s.,  vyrábajú nízkouhlíkovú elektrinu najmä v jadrových a vodných elektrárňach. Jadrové elektrárne pri prevádzke nevypúšťajú do atmosféry žiaden CO₂ a ich uhlíková stopa spolu s veternými elektrárňami je najnižšia zo všetkých zdrojov. Slovensko má piatu najčistejšiu elektrinu z pohľadu emisií CO₂ v Európe, a celkové emisie CO₂ z výroby elektriny klesnú ešte viac po spustení 3. a 4. bloku jadrovej elektrárne v Mochovciach a po odstavení hnedouhoľnej elektrárne v Novákoch.