Vodná energia je technicky využiteľná potenciálna (polohová), kinetická (pohybová) alebo tepelná (vnútorná) energia všetkého vodstva na Zemi. Na elektrinu sa premieňa vo vodných elektrárňach, keď pri spáde naráža na lopatky obežného kolesa roztáča turbínu a v generátore vzniká prúd. Tento obnoviteľný zdroj energie však zároveň slúži ako chladivo i nosič tepla vo väčšine ostatných elektrární, kde sa po zohriatí mení na paru a roztáča parnú turbínu.
Jadrová energia je založená na väzobných silách jadier atómov. Dá sa uvoľniť jadrovou reakciou, teda štiepením jadier atómov ťažkých prvkov (urán, plutónium), alebo zlučovaním – fúziou – jadier atómov veľmi ľahkých prvkov (vodík, hélium). Zatiaľ však fúzia prebieha len experimentálne. V komerčnej prevádzke sú len reaktory, v ktorých vzniká teplo pri štiepení jadier. Teplo uvoľnené v reaktore atómovej elektrárne potom zohrieva vodu, ktorá sa mení na vysokotlakú paru a roztáča turbogenerátor vyrábajúci elektrinu.
Vietor je prúdenie plynných más v atmosfére, ktoré vzniká dôsledkom vyrovnávania rôznej váhy a hustoty más, resp. vyrovnávaním tlaku vzduchu. Tlakové rozdiely v atmosfére sú spôsobené najmä nerovnomerným zahrievaním povrchu Zeme slnečným žiarením, ale aj rotáciou Zeme. Prúdiaci vzduch roztáča listy veternej turbíny. Takto vytvorenú mechanickú energiu využíva generátor na výrobu elektrického prúdu.
Fosílne palivá vznikli z odumretých zvyškov rastlín a tiel živočíchov – pod vrstvami hornín a bez prístupu vzduchu. Podľa skupenstva ich rozlišujeme na pevné (uhlie), kvapalné (ropa) alebo plynné (zemný plyn). Ich spaľovaním dochádza k rýchlemu vyčerpávaniu zásob, ktoré vznikali milióny rokov, pričom sa v krátkom čase uvoľňuje do atmosféry množstvo milióny rokov ukladaného uhlíka vo forme skleníkového plynu – oxidu uhličitého. Opakom je biomasa, teda odpadové látky rastlinnej alebo živočíšnej výroby. Pri jej spaľovaní takisto vzniká oxid uhličitý, ktorý však rastliny eliminujú pri fotosyntéze. Človek vie biomasu pestovať, preto sa, na rozdiel od fosílnych palív, považuje za obnoviteľný zdroj energie.
Solárna energia je najrozšírenejšou na zemskom povrchu (nie však v hĺbkach Zeme). Fotosyntézou sa transformuje do stromov, do fosílnych palív, ktoré vznikli z odumretých rastlín a tiel živočíchov. Slnko ohrieva vzduch a moria, v dôsledku čoho existuje životodarný kolobeh vody (dažde a rieky) a vzdušných prúdov (vietor). V energetike sa slnečné žiarenie využíva ako zdroj tepla na premenu vody na paru poháňajúcu turbíny (solárne termálne elektrárne), alebo na elektrinu premieňame priamo energiu fotónov dopadajúcich na fotovoltické panely (fotovoltické elektrárne).
Je tepelnou energiou vznikajúcou rozpadom rádioaktívnych látok v Zemi. Jej prejavmi sú erupcie sopiek a gejzírov, horúce pramene. Pri výrobe elektriny voda s vysokou teplotou prúdi z hlbín k výmenníku tepla v elektrárni, kde ho odovzdá vode alebo plynu v kvapalnom skupenstve. Voda premenená na paru, alebo expandujúci plyn roztočí turbínu a generuje elektrinu. Voda z termálneho vrtu je injektovaná späť pod zem, preto tento zdroj energie patrí medzi obnoviteľné.
Školy na Slovensku zostávajú aj naďalej zatvorené, no rozširovať si vedomosti treba aj naďalej. Online vzdelávanie v posledných mesiacoch prekvitá, a tak sme sa rozhodli aj my prispieť zopár tipmi na zaujímavé materiály či pútavé videá.
Či už ste učiteľ, profesor alebo rodič, ktorý sa musel nečakane stať domácim pedagógom, každého poteší, keď deti zabavia zmysluplné veci, pri ktorých sa aj niečo naučia. Fyzika, chémia či energetika sú samy o sebe zaujímavé témy, no keď na ich výučbu nájdete vhodné pomôcky, ide to doslova samo. Aj počas domáceho vzdelávania existuje množstvo spôsobov, ako sa zabaviť s vedou. Toto je náš výber.
Ak vám angličtina nerobí problém a práve naopak, radi si hľadáte informačné zdroje práve v tomto jazyku, máme pre vás hneď niekoľko materiálov, ktoré sa vám budú páčiť.
